V tisícoch, často bez dokladov a batožiny prekračovali hranice tí, ktorí sa nezranili, alebo nehľadali svojich príbuzných v troskách. Na druhej strane hranice, v izraelskom Eilate už stáli rady ľudí pri transfúznych staniciach, aby darovali krv.
Tak sa skončili oslavy židovského sviatku Sukkot, ktoré Izraelčania tradične využívajú na cestovanie do zahraničia a na to, aby si oddýchli od sústavného stresu doma.
"Už nikdy sa sem nevrátime, hoci sme tu boli niekoľkokrát na prázdninách," cituje Jerusalem Post Izraelčana z Holonu Amita.
"Boli to prekrásne prázdniny, večery sme trávili s miestnymi beduínmi, hrali sme na gitarách a potom prišiel ten výbuch," hovorí Sagit Levyová. Domov z prázdnin sa vrátila s doráňaným telom, pretrhnutými ušnými bubienkami a šokom. Napriek tomu hovorí, že obišla ešte celkom dobre.
Faragonovci práve dojedali večeru, keď sa ozval výbuch. "Bolo to, akoby sa otvorili dvere pekla, všade bola tma, jačiace deti a strašný zmätok," povedal televízii Chanel 1 Meir Faragon. Aj jemu sa v dave stratil šesťročný Amos. Našli ho až po pol hodine. "Hrali sme sa s arabským chlapcom, potom bola tma a moji bratia sa stratili. Potom ma vyniesol jeden Arab. Neviem jeho meno, ale je to môj priateľ," opisoval Amos.
Po výbuchu ľudia začali utekať k moru, lebo sa báli, že prídu ďalšie výbuchy. Skutočne prišli: v kempoch neďaleko hotela. Tam zomreli Izraelčania, aj beduíni, ktorí sa o nich starali.
Mnohí turisti sa rozbehli k izraelskej hranici. Sari Davidová, ktorá sa vracala do hotela z miestneho kasína, tak urobila hneď, ako počula výbuch. Spolu s ďalšími päťdesiatimi Izraelčanmi však na nich Egypťania namierili zbrane, postavili ich k múru a odmietli ich pustiť domov. Až po hodinách Egypťania povolili Izraelčanom návrat domov a pustili do Taby aj izraelské zdravotnícke tímy. Tie na mieste našli ťažko zničený hotel, v ktorého troskách ležali ďalšie obete výbuchu. (mik, reuters)
