Predseda Nobelovho výboru Ole Danbolt Mjoes s fotografiou čerstvej víťazky Nobelovej ceny za mier. Šesťdesiatštyriročná kenská ekologická aktivistka Wangari Maathaiová založila koncom sedemdesiatych rokov hnutie Zeleného pásma, ktoré zasadilo desiatky miliónov stromov v strednej Afrike. FOTO- REUTERS |
Nobelov výbor má rád prekvapenia. Cenu mieru nezískal pápež Ján Pavol II., bývalý český prezident Václav Havel ani šéf medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Muhammad Baradej. Najdôležitejšia nobelovka ide do Kene - vyhrala ekologická aktivistka Wangari Maathaiová.
Podobné prekvapenie sa odohralo aj vlani. Tých istých favoritov porazila iránska bojovníčka za ľudské práva Širín Ebadíová.
Environmentalistka a dnes tajomníčka kenského ministerstva životného prostredia Maathaiová dostala cenu pre "jej príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju, demokracii a mieru". Stala sa tak prvou africkou a celkovo dvanástou ženou, ktorá od roku 1901 vyhrala Nobelovu cenu za mier.
Po minuloročnom víťazstve Ebadíovej sa potvrdil čoraz väčší vplyv žien v spoločnosti. Je to tiež dôkaz, že Nobelov výbor sa nechcel zapojiť do celosvetovej diskusie o vojne v Iraku. Mnohí čakali, že cenu dostane niekto, kto sa jasne vyjadroval proti útoku na Saddáma Husajna. V roku 2002 takto ocenili bývalého amerického prezidenta Cartera, ktorý kritizoval prezidenta Georgea Busha.
Nadšená šesťdesiatštyriročná Maathaiová založila v roku 1977 hnutie Zeleného pásma, ktoré zasadilo okolo tridsať miliónov stromov v strednej Afrike. Podľa ekologických expertov je jej hnutie jedno z najefektívnejších ekologických organizácií na svete. Sieťou lesných škôlok značne zmiernila následky odlesňovania, akými sú napríklad pôdna erózia, nedostatok potravy pre zver či znečisťovanie vôd.
Hnutie Zelené pásmo súčasne bojuje za práva žien. Dáva prácu najmä ženám z dedín, ktoré by bez tohto príjmu mali problémy so zabezpečením svojich detí.
Sama Maathaiová sa narodila na kenskom vidieku a ako jednej z mála žien rurálnej Afriky sa jej podarilo vyštudovať vysokú školu v Spojených štátoch. Je vraj dokonca úplne prvou Afričankou zo strednej Afriky, ktorá dostala doktorát.
Sklonil sa pred ňou aj bývalý autoritársky prezident Kene Daniel arap Moi, potom, ako sa jej podarilo zastaviť výstavbu mrakodrapu v nairobskom parku Uhuru. Vďaka jej kampani investori stratili chuť podporiť projekt, za čo si vyslúžila od Moiho nelichotivé nadávky. "V roku 1992 ju poriadková polícia spolu s ďalšími tromi ženami zbila počas demonštrácie v Nairobi. Zaútočili na ňu slzným plynom, hrozili smrťou cez telefón a raz ju dokonca za zorganizovanie protestu poslali na noc do väzenia," napísala o nej agentúra Reuters.
"Pre túto krajinu je to otázka života a smrti," povedala raz Maathaiová v súvislosti s výrubom lesov.
Po dlhoročnom boji s Moiovým režimom sa vlani stala tajomníčkou ministra životného prostredia v dúhovej koalícii bývalého opozičného politika Mwai Kibakiho.
"Prvýkrát v histórii sa presadila v Nobelovej cene za mier environmentálna agenda, pridali sme tak k mieru novú dimenziu," komentoval rozhodnutie výboru jeho predseda Ole Danbolt Mjoes.