Škrt cez rozpočet môže vláde urobiť aj prezident Ivan Gašparovič, ak by sa rozhodol podpísať zákon, ktorým sa zriaďuje Environmentálny fond. Štátny rozpočet by tak prišiel o 1,4 miliardy korún a nemal by kontrolu nad prípadnými deficitmi, ktoré by sa vo fonde mohli hromadiť.
FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Najväčšie riziko nenaplnenia zamýšľaného schodku verejnej správy v budúcom roku neleží v štátnom rozpočte, ale v ďalších zložkách verejných financií. Ministerstvo financií označuje za rizikovú najmä Sociálnu poisťovňu.
Myslí si to aj hlavný ekonóm ING Ján Tóth: "V budúcom rozpočte vidím najväčšie riziko práve v plnení príjmov Sociálnej poisťovne. Už tento rok im budú oproti plánovaným príjmom chýbať dve až tri miliardy korún."
Ďalší problém s touto inštitúciou spočíva v tom, že od budúceho roka sa spúšťa druhý pilier dôchodkového zabezpečenia. Časť ľudí začne polovicu peňazí určených na starobné poistenie odvádzať na súkromné účty v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Tieto peniaze potom budú chýbať vo fondoch Sociálnej poisťovne.
"To je najväčšia neznáma vo vývoji verejných financií. Veľmi ťažko sa totiž odhaduje záujem občanov o účasť v druhom pilieri," priznáva poradca ministra financií Peter Papanek. Ako pripomenul, odpoveď na otázku, koľko občanov sa rozhodne vstúpiť do nového systému, budeme vedieť až 30. júna 2006. Dovtedy sa totiž tí, ktorí sú už dnes v produktívnom veku, môžu rozhodnúť, či využijú sporenie v druhom pilieri, alebo sa spoľahnú výlučne na doteraz fungujúci priebežný pilier dôchodkového zabezpečenia.
Škrt cez rozpočet môže vláde urobiť aj prezident Ivan Gašparovič, ak by sa rozhodol podpísať zákon, ktorým sa zriaďuje Environmentálny fond. Štátny rozpočet by tak prišiel o 1,4 miliardy korún a nemal by kontrolu nad prípadnými deficitmi, ktoré by sa vo fonde mohli hromadiť. "Práve snaha eliminovať nekontrolovaný nárast deficitov viedla v roku 2001 k zrušeniu takmer všetkých štátnych fondov," poznamenal Papanek.
Štátny rozpočet, ako aj rozpočet celej verejnej správy by mala vláda schváliť budúcu stredu. Podľa zákona totiž musí vládny návrh prísť do parlamentu do 15. októbra. (ij)
