"Neviem, či sa mám smiať, alebo plakať," pýtala sa po skončení recitálu husľového virtuóza Maxima Vengerova v bratislavskej Redute jedna z návštevníčok. V priebehu stredajšieho večera sa okolosediacim niekoľkokrát ospravedlňovala, či ich neruší výkrikmi nadšenia. "Treba sa tešiť," odpovedal jednoducho na jej otázku akýsi známy z ďalšieho radu.
Mladý ruský huslista sa na Slovensko vrátil po desiatich rokoch, ktoré uplynuli než sa z člena mládežníckeho orchestra Gustava Mahlera stal jeden z najvýznamnejších súčasných interpretov klasickej hudby. V sprievode klaviristu Benjamina Jusupova najskôr predstavil Scherzo c mol Johannesa Brahmsa a vzápätí jeho Sonátu pre husle a klavír č. 3.
Program druhej časti koncertu, ktorý sa stal jedným z vrcholov festivalu Bratislavské hudobné slávnosti, pozostával prevažne z diel z tvorby najväčších husľových virtuózov, ktorí boli zároveň skladateľmi. Tridsaťročný umelec tak mohol naplno predviesť svoju brilantnú techniku až na hranici šou.
Základnou emóciou, ktorá z neho vyžarovala bola radosť. Vengerov však ponúkol koncert rovnako vážnej ako i "veselej" hudby. Okrem ľahších tónov Kreislera, Wienawského, či Paganiniho ponúkol opäť aj Brahmsa či Saint-Saensa. V prídavku zaznela aj lyrická Meditácia Julesa Masseneta. Keď dozneli jej tóny, v Redute sa rozhostilo na niekoľko sekúnd také ticho, aké dokáže byť len v sále plnej ľudí.
Atmosféra výnimočného koncertu bola špecifická aj preto, že jeho návštevníci sedeli na doplnených stoličkách nielen po stranách sály, ale i na scéne. Sledujúc koncert sa človek mohol dívať do tvárí ľudí zaujatých suverénnou virtuozitou mladého muža z Novosibírska, ktorý so svojimi husľami putuje po celom svete. To sa mu to hrá, keď na verejnosti vystupuje už od piatich rokov!
