Laureátka z minulého roka, iránska bojovníčka za ľudské práva Širín Ebadíová je však príkladom, že päť členov Nobelovho výboru vie prekvapiť.
Rok 2004 nepriniesol výrazného mierotvorcu, nezapísal sa spontánnym pádom diktatúry. V najvýbušnejších oblastiach v Perzskom zálive a na Blízkom východe sa bojuje. Severná Kórea a Irán zostávajú pre svet rizikom, oba režimy majú záujem o jadro a ich úmysly s ním sú nejasné. Pakistan priznal, že šéf ich jadrového programu predával jadrové tajomstvá Líbyi, Iránu a Severnej Kórei.
Táto situácia dáva šance dlhoročným aktérom na poli odzbrojovania a "boja" za mier. Okrem Baradeja pápežovi Jánovi Pavlovi II. a bývalému šéfovi zbrojných inšpektorov OSN v Iraku Hansovi Blixovi.
Víťazstvo Baradeja aj Blixa by potvrdilo kurz posledných rokov, keď dali akademici najavo nevôľu nad americkou zahraničnou politikou.
V roku 2002 cenu dostal bývalý americký prezident Jimmy Carter "za neúnavnú snahu nachádzať mierové riešenia v medzinárodných konfliktoch". Schyľovalo sa k vojne v Iraku a takéto zdôvodnenie bolo jasným odkazom pre Georgea Busha. Rok predtým cenu pririekli OSN a jej generálnemu tajomníkovi Kofimu Annanovi za ich snahu o lepší svet a mier. "Nebolo by rozumné útočiť na Irak," hovoril vtedy Annan.
Nobelov inštitút vníma bezpečnostné riziká podobne ako Amerika, zásadne sa však rozchádzajú v tom, ako proti terorizmu a podľa Američanov darebáckym štátom (Irak, Irán, Severná Kórea) postupovať. Výberom Baradeja, ktorý sa teraz snaží zastaviť program obohacovania uránu v Iráne, by Nobelov výbor poukázal, že Bush sa mýlil, keď Irak považoval za najväčšie nebezpečenstvo.
Atómová agentúra však za posledný rok veľmi úspešná nebola - museli opustiť Severnú Kóreu, Irán postupuje ďalej a Líbya svet zaskočila priznaním, že sa snažila získať jadrové zbrane, ale už sa polepší.
Medzi kandidátov patrí bývalý česko-slovenský a český prezident Václav Havel nominovaný už deviatykrát. Posledný rok venoval podpore disidentov na Kube a kritickej situácii v Severnej Kórei. Na zozname bola aj Európska únia za prijatie desiatich nových členov alebo čínsky lekár, ktorý upozornil na šírenie choroby SARS vo svojej krajine.
Cena, ktorú má aj Arafat
Najkontroverznejším laureátom je palestínsky líder Jásir Arafat, ktorý cenu dostal za "snahu o mier na Blízkom východe" v roku 1994 s Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom. Ocenenie dostal v roku 1983 líder poľskej Solidarity Lech Walesa, neskorší laureát Michail Gorbačov vtedy sedel v Ústrednom výbore Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Zaujímavosťou je, že na laureáta Nobelovej ceny sa dajú staviť peniaze v stávkových kanceláriách hoci päť členov Nobelovho výboru víťaza pozná už od 21. septembra. Zneužitie tejto informácie rešpektovanými osobnosťami je nepravdepodobné. (mch)
