Dlho sa zdalo, že príslovie o Božích mlynoch, ktoré melú pomaly, ale isto, v Kambodži neplatí. Červení Khméri zodpovední za smrť 1,7 milióna ľudí v rokoch 1975 - 1979 zostávali na slobode, alebo už zomreli nepotrestaní. V roku 1998 pochovali v džungli bez vynesenia trestu aj otca šialenej myšlienky o prerode spoločnosti, Pol Pota.
Tento týždeň však prišla správa, ktorá tým, čo polpotovský režim prežili, a pozostalým dáva nádej na spravodlivosť. Kambodžský parlament schválil zriadenie tribunálu pre vodcov Červených Khmérov. Otvoria sa citlivé rany a v krajine sa rozprúdi debata, veď aj súčasný premiér Hun Sen bol členom Červených Khmérov.
Za posledné tri desaťročia Kambodža prežila veľké kotrmelce - prevrat polpotovcov, vojnu s Vietnamom a vietnamskú inváziu, vznik národného protivietnamského frontu, kam patrili aj Červení Khméri. Po ovládnutí krajiny v roku 1983 pokračovali tri hlavné skupiny desať rokov v občianskej vojne.
Demokracia je aj dnes krehká a Kambodža patrí k najchudobnejším v Ázii (minulý rok spôsobil v metropole Phnompenh nadšenie prvý eskalátor v krajine). Spolieha sa na rozvojovú pomoc a príjmy z turizmu - jedným z ťahákov sú aj vražedné polia, kde Khméri masovo popravovali svojich nepriateľov.
Kambodža je pripravená poskytnúť pre tribunál priestory, dodávky elektrickej energie a 10 percent z odhadovaného 57-miliónového rozpočtu. Zvyšné peniaze sľúbilo zaplatiť 27 vlád.
Zo zločinov proti ľudskosti obvinia najviac 10 ľudí. Z najvyššieho vedenia Červených Khmérov budú súdiť dvoch - jednonohého Ta Moka, šéfa ozbrojených síl Červených Khmérov, a Deucha, ktorý bol šéfom mučiarne. Dnes je tam múzeum genocídy.
Krajina, kde zrušili stroje, peniaze a náboženstvo
Červení Khméri vznikli v päťdesiatych rokoch v Paríži, kde kambodžskí študenti - maoisti a marxisti - utvorili ľavicovú sektu. K moci sa dostali po odboji v džungli v roku 1975. Vypísali rok nula a ustanovili spoločnosť bez strojov, peňazí a náboženstva. V honbe za utópiou zomrel asi každý piaty obyvateľ - pri politických čistkách, v dôsledku hladomoru, chorôb, pri nútených prácach. Ľudí z mesta vyhnali do dedín, inteligenciu vyvražďovali preto, lebo nosila okuliare, či ovládala cudzí jazyk. (r)