Posudok Európskej komisie otvára cestu pre vstup Ankary do únie. Turecko a Európa ale musia vyriešiť základné otázkyEurópska únia dostala šancu rozložiť sa aj na ázijskom kontinente, Turecko zase priblížiť sa k starému kontinentu. Po páde komunizmu a zjednotení Európy je to pre úniu ďalšie veľké dobrodružstvo.
Kým v minulosti sa únia len prirodzene rozširovala v európskych hraniciach a priberala k sebe krajiny, s ktorými zdieľala spoločný kultúrny či náboženský základ, s Tureckom prekračuje kontinentálne, geopolitické aj civilizačné hranice.
Do neznáma ide aj Turecko. Doteraz sa na Európu pozeralo ako na politicko-spoločenský vzor. Teraz si v nej bude môcť vyjednať svoje miesto.
Čo s Tureckom, bude úplne jasné až v decembri. Vtedy sa v Bruseli stretnú lídri štátov únie, aby Ankare povedali konečné rozhodnutie a v prípade, že bude pozitívne, stanovili dátum začiatku rokovaní o vstupe.
Pozorovatelia tvrdia, že ak nechcú poprieť samých seba, nezostane im nič iné len povedať áno. Európska komisia včera totiž konštatovala, že Turci spĺňajú kodanské kritériá, teda základný predpoklad na začiatok rokovaní.
Šéfovia vlád a štátov čelia nedôvere, ba až odporu verejnosti k vstupu Turecka. Z tohto dôvodu budú donekonečna opakovať, že všetko s Tureckom je len podmienečné a jeho postup do únie môže zvrátiť rozhodnutie členských štátov a že definitívny vstup do únie musí ratifikovať každá členská krajina. Z toho istého dôvodu tiež budú hovoriť, že turecký vpád na európsky pracovný trh môžu kedykoľvek zastaviť, dokonca účinnejšie, ako to bolo v prípade krajín, ktoré vstúpili do únie v máji.
Je im však jasné aj to, že na vstup sa nebude musieť pripraviť len Turecko, ale aj únia. Obrovská krajina, zväčša poľnohospodárskeho charakteru zaútočí na štedrú agrárnu a regionálnu podporu únie. Práve turecká "hrozba" by mohla úniu prinútiť, aby ešte pred vstupom Turecka systém dotácií a podpôr zreformovala.
Eurokomisár Günter Verheugen a predseda komisie Romano Prodi mali z rozhodnutia o Turecku nefalšovanú radosť. Menej už európski politici.
FOTO - REUTERS
Únia bude musieť prehodnotiť aj to, čo považuje za svoj základ. Debaty o kresťanskom, či židovsko- kresťanskom dedičstve sú v očakávaní tureckého vstupu nezdvorilé. Aj keď diskusie o tom, či európske hodnoty treba odvádzať od Biblie alebo výdobytkov Francúzskej revolúcie Európa potrebuje.
Ak bude Turecko v únii, bude musieť spoločenstvo nájsť novú definíciu svojich hodnôt a pritom nerezignovať na súčasnú úroveň ľudských a občianskych práv. Tie ho práve odlišujú od sveta, z ktorého sa Turecko snaží vymaniť.
To je však aj úloha pre Ankaru: prijala síce prelomové zákony kopírujúce európske právne normy, ale mnohé ešte nezačali platiť a uplatňovanie iných ide príliš pomaly. Nedôveru Európy vyvolávajú aj pokusy Turecka prijímať zákony, ktoré vychádzajú z islamského práva.
Najväčšou výzvou tureckého vstupu do únie je však to, že nikto zatiaľ netuší, aké bude Turecko a aká bude Európa v nasledujúcom desaťročí. Dobré by bolo, keby k sebe boli politicky aj kultúrne bližšie, ako sa to zdá teraz.
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Istanbul
