Starenka rozprávka sa so svojimi mediálnymi vnúčatkami sťahuje do vedľajších miestností nášho televízneho priestoru - aby nerušili, keď sa budú rozprávať dospelí. Deduško Večerníček aj so svojou chajdičkou, psíčkom a všetkými hviezdičkami na oblohe sa presúva na Dvojku, aby uvoľnil miesto reklamám, správam, telenovelám alebo aj nejakým ďalším záujmom spojeným s programovou a obchodnou separáciou okruhov Slovenskej televízie. Zdanlivo malá zmena programovej štruktúry má svoje praktické dôsledky na detí, ktoré žijú mimo dosahu signálu Dvojky, ale aj istý symbolický význam: „Detičky, choďte sa hrať inde!"
Programom STV pre deti a mládež sa na svojom septembrovom zasadaní venovala aj Rada Slovenskej televízie. V materiáli členky rady Evy Bachletovej i diskusii sa kritizovlao, že STV počas prázdnin nenasadila takmer nijaké programy pre deti, že nemá kontaktný program pre tínedžerov ale napríklad i to, že komunikácia medzi tými, čo programy nakupujú a tými, čo ich robia, je zlá.
STV dáva ročne na výrobu detských programov asi 45 miliónov. Väčšinou však ide o súťažné, zábavné, jednorazové programy. Detské správy patria k málu nových programov. Akokoľvek to znie banálne, programy rozvíjajúce detskú fantáziu a estetiku, chýbajú.
Nový destský film by mal byť nakrútený na budúci rok, animovaný program uzrie svetlo obrazovky až okolo roku 2006. Pritom naši animátori, hoci tvoriaci v tieni svojich úspešnejších českých bratov v triku, bývali kedysi na špičke. Medzinárodný televízny festival programov pre deti a mládež Cena Dunaja či Bienále animácie sa na Slovensku nekonali náhodou.
Voči deťom i niektorým profesiám má teda STV nesporne dlh, ktorý z roka na rok narastá. Už niekoľko štedrých večerov bolo skúpych na pôvodnú rozprávku. Tento rok sa počas Vianoc má premiérovať koprodukčná rozprávka Zlatý hlas v réžii Jozefa Banyáka. Musíme veriť, že príbeh rómskeho chlapca Žiga a slovenskej dievčiny Veronky, ktorých láska odolá tlaku hlúpych predsudkov okolia, bude menej tézovitý ako jeho anotácia. Ak nie, nebude to vinou nekvalitného autorského zázemia tvorby pre deti.
Rada STV pritom ešte neriešila správu, že od októbra sa Večerníček sťahuje na Dvojku. Demonštrácia za deduška asi nebude. Aj tak jeho sledovanosť klesá, či už následkom zlej ponuky či zlého načasovania, alebo aj zlých detí. A kto by už manifestoval za práva deti žijúcich bez signálu Dvojky? Riaditeľ STV možno dostane zopár listov, na ktoré ustaranou tvárou odpovie vo svojej nedeľnej imidžovej relácii. Kým české deti stále vyrastajú na krtkovi, Štaflíkovi a Špagetke, hastrmanoch, valasi Kubko a Maťko sa dostali na našu obrazovku po osemmesačnej sérii strašidelných dovozových rozprávok, ktoré sa vraj nakúpili za predchádzajúceho obdobia.
Pritom rozprávka môže byť aj hitom. Podľa posledného prieskumu nedeľnú rannú rozhlasovú rozprávku v Slovenskom rozhlase počúva okolo 15 % poslucháčov nad 14 rokov, čo je okolo 660-tisíc dospelých. Spolu s detskými poslucháčmi sa teda jej počúvanosť odhaduje na jeden milión. Výhoda je aj tom, že sa už viac ako 51 rokov vysiela v nedeľu o ôsmej - pomaly sa teda jen formát kvalifikuje na starožitnosť. Ostatná zmena SRo rozprávku zaradila do moderovaného bloku Halabala.
Nemôžeme naplňať všetky očakávania, ktoré sa na nás kladú, znel leitmotiv manažmentu STV na spomínanom zasadnutí rady. Nedávali chudobné matky to málo, čo mali, práve svojim deťom? Alebo len v rozprávkach?
Autor: Text: ZUZANA ULIČIANSKA
