Petrovi Bondrovi ošetrili zlomený palec po zápase s Kanadou 28. augusta v Ottawe priamo v šatni. Odvtedy je na listine maródov. FOTO - AUTOR
Pri obrannom zákroku ho trafil puk strieľajúceho domáceho hráča do pravej ruky, spôsobil mu trieštivú zlomeninu palca. Bondra zúfal: na olympiádach 1998 a 2002 nemohol hrať za najsilnejší tím Slovenska kvôli uvoľňovaniu hráčov z NHL, na majstrovstvách sveta zvyknú chýbať hokejisti z klubov hrajúcich o Stanley Cup a na Svetovom pohári prišla konečne šanca zahrať si s najlepšími hráčmi sveta. Mesiac po World Cupe sa Bondra lieči pri rodine vo Washingtone, ale hlas má nezvyčajne radostný. Otec troch detí spoznáva rodičovské radosti aj starosti, o ktorých dovtedy vedel len z rozprávania manželky Ľuby.
Zranili ste sa v prípravnom zápase tímu Slovenska koncom augusta pred prvým vrcholom sezóny. Je už ruka v poriadku?
"Odvtedy ubehlo päť týždňov, sadru mi po mesiaci dali dole, odvtedy nosím na ruke dlahu. Nemôžem trénovať, nemôžem prijať ani ponuky na golfové turnaje, a tak sa vo Washingtone naplno venujem rodine. Žijem v Amerike od roku 1990 a nikdy som v úvode sezóny nebol v podobnej situácii. Vraví sa, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Teraz vidím, ako rastú synovia David s Nicolasom pri hokeji a dcéra Petra sa s veľkým zápalom venuje futbalu v dievčenskom tíme na strednej škole."
Kedy sa uzdravíte a začnete s tréningom?
"Múdrejší budem v stredu po ďalšej kontrole u lekára špecialistu v Baltimore. Zatiaľ je všetko v norme, nechcem nič uponáhľať. A ani to nepotrebujem. NHL sa nehrá. Telo mám od ničnerobenia stuhnuté, na budúci týždeň by som ho už chcel dať do pohybu."
Po minulej sezóne vám v Ottawe vypršala zmluva. Pohlo sa niečo v príprave nového kontraktu?
"Nie. V čase lock outu v NHL sú prakticky zmrazené rokovania o nových zmluvách."
Ako vyzeral váš posledný víkend?
"Venoval som sa dvanásťročnému synovi Davidovi, ktorý hrá za žiacky tím Capitals. V Amerike všetky náklady na ligové stretnutia znášajú rodičia, a tak som ho v sobotu viezol autom na dvojzápas do New Jersey. V noci sme prespali v hoteli a na druhý deň ráno sa hral na tom istom mieste ďalší duel. David sa držal statočne, v tejto sezóne si prvý raz obliekol dres s mojím číslom 12. Snažím sa držať v úzadí a nehovoriť do práce trénerovi, aby som nenarobil zbytočné problémy. Doteraz s Davidom jazdila na zápasy von manželka a ja som o nich počul len z rozprávania. S hokejom začína aj sedemročný Nicolas, zatiaľ si však vystačí s tréningmi vo Washingtone."
Stretávate na štadiónoch aj ďalších hráčov NHL?
"Mnohí z nich už zamierili do európskych klubov. Naposledy som sa rozprával s americkým reprezentantom Jeffom Halpernom, chystá sa do Fínska. Zdá sa mi, že keď sa uzdravím, ani tu nebudem mať s kým trénovať."
Pri lock oute v NHL v roku 1994 ste hrali dva zápasy za HC Košice. Viete si predstaviť návrat do slovenskej extraligy?
"Stále dúfam, že sa NHL na jeseň rozbehne a ja získam nový kontrakt. Nemyslím ešte na koniec kariéry, hokej ma stále baví. Ak bude jasná výluka na celú sezónu, potom pôjdem hrať na Slovensko. Najviac som zrastený s Popradom a Košicami, pre konkrétny klub by som sa rozhodol v poslednej chvíli."
