BRATISLAVA - Nemecký maloobchodný reťazec KarstadtQuelle dal v pondelok zamestnacom na výber: krach podniku a prepustenie asi 100-tisíc ľudí, alebo predĺženie pracovného času. Proti tomu ostro vystúpili miestne odbory a s predĺžením nesúhlasia. Reťazec zápasí s vážnou krízou a má v úmysle zavrieť polovicu obchodných domov. Pre krehký pracovný trh v Nemecku by bol bankrot podniku tvrdou ranou.

Krátky pracovný týždeň komplikuje finančnú situáciu podnikov aj v Belgicku. Predĺženie pracovného týždňa malo prednedávnom pred krachom zachrániť aj belgické zlievarne Marichal Ketin v Lutychu. Odbory zasiahli aj v tomto prípade a návrh predĺžiť 36-hodinový týždeň na 40 hodín ani nepripustili.

Európska komisia: zakážte prácu navyše

Napriek tomu, že európske podniky začínajú s krátkym pracovným časom bojovať, Európska komisia navrhuje, aby pracovný týždeň vrátane nadčasov nemohol vo všetkých krajinách únie presiahnuť 48 hodín. Zároveň by odbory dostali ešte väčšie právomoci pri určovaní dĺžky pracovného času.

V únii síce už teraz platí, že zamestnanec by nemal pracovať dlhšie ako 48 hodín týždenne vrátane nadčasov, sú však možné rozsiahle výnimky, na ktoré postačuje individuálna dohoda so zamestnancom. Komisia chce všetky výnimky obmedziť a zapojiť odbory, ktoré by museli každú výnimku schvaľovať.

Obmedzenie nadčasov rozdeľuje úniu

Návrh komisie okrem odborov a podnikateľov proti sebe postavil aj úniu a zástupcov nových členských štátov. Tie sú totiž najväčšími odporcami obmedzovania dĺžky pracovného týždňa. Dlhší týždeň a nadčasy sú voči Nemecku či Francúzsku ich konkurenčnou výhodou.

"Schválenie takejto smernice je podmienené tým, aby sa zachovalo právo na individuálne rozhodnutie, či človek chce pracovať kratšiu alebo dlhšiu dobu. Nepodporujeme viazanie na kolektívne vyjednávanie," povedal pre ČTK štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý po pondelkovom rokovaní európskych ministrov práce v Luxemburgu o obmedzeniach pracovného času.

Podporu únia pravdepodobne nenájde ani v Česku alebo Poľsku, ktoré počtom nadčasov vynikajú. Podľa českého ministra práce Zdeňka Škromacha by takéto podmienky mohli obmedziť konkurencieschopnosť Česka.

Celoeurópska zhoda bude ťažká

Európski ministri o návrhu diskutovali tento týždeň, pre rozdielne názory sa však nedohodli. Za návrh nie je napríklad ani Veľká Británia, ktorá rozsiahle výnimky z dĺžky pracovného času využíva vo veľkom. Naopak, za maximálnych 48 hodín je napríklad Francúzsko.

"Stanoviská sú dosť vzdialené, ale budeme na zbližovaní pracovať, a dúfame, že na decembrovom zasadaní nájdeme východisko," povedal po rokovaní holandský minister Jan De Geus. Pripustil, že výhrady zaznievali najmä od nových členských štátov. Český minister Škromach však o optimizme holandského kolegu zapochyboval, keď vyhlásil, že rozdiely sú natoľko výrazné, že pôjde o otázku niekoľkých mesiacov alebo roku.

O nadčasy môžu prísť aj lekári

Návrh Európskej komisie uvažuje, že by sa do nadčasov započítaval aj čas, ktorý zamestnanec nestrávi v práci aktívne, ale musí byť v pohotovosti. Týka sa to napríklad lekárov alebo hasičov. Uplatnenie takýchto kritérii by malo v únii veľké dôsledky. Len podľa odhadov nemeckej vlády by to znamenalo prijať ďalších 15- až 27-tisíc lekárov a vynaložiť 1,75 miliardy eur. Európski ministri vrátane slovenského sa skôr prikláňajú k tomu, aby sa pohotovosť lekárov do pracovného času nezapočítavala. (tc)

Krátky pracovný týždeň sa neosvedčil

Obmedzovanie dĺžky pracovnej doby a nadčasov podľa ekonómov hospodárstvu skôr škodí a vedie k snahám firiem obchádzať zákony. Štáty, ktoré takéto obmedzenia zaviedli, doplácajú rozmachom šedej ekonomiky a odchodom miestnych firiem do iných krajín.

V minulých rokoch zaviedli 35-hodinový týždeň Francúzi a Nemci. Cieľom bolo vytvoriť viac pracovných miest a obmedziť rastúcu nezamestnanosť. Výsledkom však bolo rozšírenie čiernej práce, rozpočtový deficit a nízke tempo ekonomického rastu. Povinná kratšia doba práce okrem toho zvyšuje nezamestnanosť, pretože zdražuje pracovnú silu. Francúzsko a Nemecko si už nevýhody krátkeho pracovného týždňa začínajú uvedomovať. Po reforme volá aj samotný francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin. Na predĺžení práce za rovnakú mzdu už pristúpili napríklad odbory v nemeckej automobilke Mercedes, v Siemense alebo vo francúzskej pobočke nemeckej firmy Robert Bosch. Zamestnanci ustúpili zo strachu z presunu ich pobočky na východ. (tc, čtk)

Kto pracuje najviac?

Zdroj: OECD