Členom týchto mediálnych rád sa zákonom zakázalo podnikať, čo môže viesť k tomu, že v nich budú len zamestnanci či dôchodcovia.
"Ide nám jedine o to, aby tie rady zostali funkčné. Pri súčasných pomeroch v parlamente je výsledok tajných volieb ťažko predvídateľný," hovorí Ľubomír Lintner (ANO), jeden z poslancov, ktorí za návrhom novely stoja.
Parlament však možno prerokuje aj iné návrhy na zmenu zákona. Vladimír Horák (SDKÚ) denníku SME potvrdil, že ak sa zákon "otvorí", navrhne, aby z neho boli vypustení mestskí poslanci a aby obecné zastupiteľstvo starostu (o ktorom sa rozhodlo, že nesplnil niektorú z povinností) nemohlo odvolať, ale len vyhlásiť referendum o jeho odvolaní.
Mimovládna Aliancia - Stop konfliktu záujmov zásadne nesúhlasí "so snahami o zmenu zákona, ktorá ohrozí jeho zmysel". Pavel Nechala z Aliancie si myslí, že zmena nie je potrebná, lebo "viaceré zákonu vyčítané nedostatky sa dajú prekonať výkladom".
Zákon o konflikte záujmov je ústavným, takže zmeniť ho možno len vyše 90 hlasmi. Koalícia toľko hlasov nemá, opozícia svoju podporu zvažuje.
Avšak ani koaliční poslanci nie sú zajedno. Jirko Malchárek (ANO) povedal, že "predsa nie je normálne, aby niekto, kto podniká v mediálnej oblasti, bol členom rozhlasovej alebo televíznej rady", a preto "účelové" vypustenie členov rád zo zákona nemieni podporiť. "Je to ústavný zákon, treba k nemu pristupovať s primeranou úctou," myslí si.
Členovia mediálnych rád sa do zákona dostali na návrh výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Predseda výboru Igor Federič (Smer) si nevie predstaviť, že poslanci "prídu a povedia, že to tam nechcú", a preto návrhu novely nedáva veľké šance.
Pod návrhom je podpísaný aj Gyula Bárdos (SMK), no jemu to, ak sa zákon nezmení, "nerobí problém".
Malchárek odporúča zákon neotvárať, "aby to iných nezvádzalo", hoci si nemyslí, že medzi poslancami je 90 takých, čo "voľne zmýšľajú natoľko, že si zo zákona budú robiť trhací kalendár".
JOZEF ČAVOJEC
