Spor s občanmi o výrub stromov vedie už dva roky mesto Zvolen. To pri rekonštrukcii námestia v roku 2002 rozhodlo o výrube stovky stromov. Aktivistom zo združenia Slatinka a občanom sa 40 stromov podarilo vlastnými telami zachrániť. Spor riešila aj krajská prokuratúra, podľa ktorej mesto urobilo chybu, keď úpravu námestia a výrub neriešilo v riadnom stavebnom konaní, iba oznámením o stavebných úpravách. Ministerstvo dopravy však rozhodlo, že pravdu má mesto, nie prokuratúra. Prokurátorka Zoja Lišiaková však nesúhlasila a obrátila sa na Generálnu prokuratúru, ktorá spor teraz rieši. Minulý týždeň vo štvrtok v noci dalo mesto podľa agentúry TASR 27 zo zachránených stromov predsa vyrúbať. Mesto má posudok, podľa ktorého boli staré a choré a v noci ich vyrúbalo údajne z ohľadu na bezpečnosť občanov. O výrube rozhodlo už v máji, združenie Slatinka sa odvolalo, no Obvodný úrad vo Zvolene rozhodnutie mesta potvrdil. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA - Obce vydávajú rozhodnutia na výrub stromov, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Odvolávajú sa totiž na zákon, ktorý už dva roky neplatí, a nerešpektujú povinnosť prikázať tomu, kto rúbe, vysadiť nové stromy alebo zaplatiť škodu. "Obce robia pri vydávaní povolení veľké chyby," hovorí hlavná inšpektorka Slovenskej inšpekcie životného prostredia Beáta Múčková.
Niekedy obce udelia súhlas na výrub iba listom, a právoplatné rozhodnutie nevydajú, niekedy neuvedú, koľko stromov a kde sa môže rúbať.
Podľa neplatného zákona z roku 1994 rozhodla o výrube 619 stromov aj obec Pohorelá v nitrianskom okrese. Neprikázala nasadiť nové stromy ani zaplatiť náhradu. "Jedno z toho by sa malo v rozhodnutí nachádzať, zákon nehovorí, že obec môže uložiť náhradnú výsadbu, ale že ju uloží," hovorí Xenia Kromerová z inšpekcie.
Vyrúbať stromy v hodnote 11 miliónov malo družstvo, ktorému bránili v prístupe na polia. Inšpekcia upozornila obvodný úrad, ktorý má obce kontrolovať. Vzápätí Pohorelá urobila nové rozhodnutie v dvoch verziách - jedno poslala obvodnému úradu, opravila v ňom číslo zákona a napísala, že družstvo vysadí päť nových briez a päť kríkov. Inšpekcii poslala rozhodnutie síce s novým číslom zákona, no bez náhradnej výsadby. "Ktoré platí?" pýta sa Kromerová. Starosta Jozef Benďák hovorí, že nové stromy družstvo určite zasadí. Päť briez je podľa neho dosť, obec je v lese a "má zelene toľko, že keby som chcel robiť náhradnú výsadbu, musel by som už narušovať cesty".
Dôsledné sú obce najmä vtedy, ak o výrub žiadajú ich občania, vtedy im často nariadia náhradnú výsadbu, a dokonca aj niekoľkoročnú starostlivosť o ňu.
Svojsky sa s povoľovaním vyrovnala obec Krušovce. Na rozhodnutie má vzor, stačí doplniť meno žiadateľa, počet stromov a dôvod. Vyberá sa z možností v zátvorke, napríklad, že stromy rastú pri ceste a bránia vo výhľade. V rozhodnutí, ktoré poslala inšpekcii, však dokázala doplniť iba meno žiadateľa. Starostu sme včera nezastihli, pracovníčka Emília Kinčeková povedala, že na rozhodnutia skutočne "dostali vzor", no nespomínala si, od koho.
Náhradná výsadba sa neudeľuje ani tam, kde sa hodí, Vrbové na Myjave tak dovolilo výrub 19 líp na cintoríne, Hlohovec výrub na dvore základnej školy alebo na ulici, kde navrhovanej kanalizácii prekážalo 11 smrekov a 3 borovice. Chorvátsky Grob zase pri výrube 11 topoľov zabudol na to, že túto kompetenciu preniesol na spoločný Obecný úrad v Senci.
Prezident Združenia miest a obcí Michal Sýkora hovorí, že obce nemajú problém zvládnuť "túto agendu", a ak sa vyskytnú "jeden-dva prípady", že niekto poruší zákon, mal by znášať dôsledky. "Necítime to ako problém, keby sa nejako kántrili stromy, republika by zareagovala."
Múčková upozorňuje, že na zamyslenie je už to, že "obec je často žiadateľom (o výrub) a aj sama o ňom rozhoduje". (haj)
