V krátkej histórii Slovenska bol deficit štátneho rozpočtu asi tým najnetransparentnejším (a teda najmenej vypovedajúcim) makroekonomickým indikátorom. Ministerstvo financií sa pod tlakom odbornej verejnosti, ako aj medzinárodných inštitúcií vydalo na správnu cestu zvýšenia vypovedacej schopnosti ukazovateľa deficitu rozpočtu od roku 1999. Niet pochýb o tom, že sa dosiahol významný pokrok v porovnaní s minulosťou. Bohužiaľ, veľká časť zlepšenia sa dosiahla vďaka vonkajším tlakom, a nie iniciatívou štátnych úradníkov, a ešte stále existuje priestor na zlepšenie.
Po zavrhnutí nezrelých úvah o započítaní privatizácie do príjmov (a teda vykazovanie deficitu zníženého o ich výšku) odborná verejnosť čakala s optimizmom na rozpočet na rok 2001. V tom rozpočte však ministerstvo použilo svojské špecifikum „paragrafu 12“, ktorý slúžil na zakrytie dodatočného schodku rozpočtu.
Rozpočet na rok 2002 je opäť zlepšením oproti predchádzajúcemu, vláda už nepoužije čiernu dieru „paragraf 12“. Dokonca zrejme dosiahne veľké víťazstvo nad lobistickými skupinami prepotrebným zrušením štátnych fondov a sprehľadnením používania týchto prostriedkov daňových poplatníkov. Určite by bola vítaná aj podobná transparentnosť v zdravotných poisťovniach a niektorých dotáciách do poľnohospodárstva, ktoré takto zrejme preberú „prvenstvo“ v netransparentnosti. Napriek tejto veľmi významnej zmene, bohužiaľ, vláda naďalej skresľuje ukazovateľ fiškálneho deficitu.
Skreslenie pokračuje
V rozpočte na rok 2002 vláda uplatnila dve hlavné skreslenia. V obidvoch ide o zahrnutie jednorazových príjmov do rozpočtu.
Prvým skreslením je „umelé zvýšenie“ príjmov zahrnutím jednorazových príjmov z Konsolidačnej banky v objeme 4,2 mld Sk napriek tomu, že každoročné výdavky na bankovú reštrukturalizáciu nie sú zahrnuté vo výdavkoch (teda v deficite). Druhou zrejmou nelogickosťou je pokračujúca snaha zahrnúť aspoň menšie, málo viditeľné privatizačné príjmy vo výške štyri miliardy korún (predaj hotela Forum, ako aj troch licencií). Skreslenie teda dosahuje spolu vyše osem mld Sk, a teda dodatočné skoro jedno percento z hrubého domáceho produktu (HDP). Takýto štátny rozpočet môže znamenať fiškálny deficit až 4,7 percenta z HDP (podľa metodiky MMF), a nie oficiálne prezentovaný 3,5-percentný deficit.
Krajina, ktorá už má investičný rating, by mala mať transparentnejšie údaje o verejnom deficite. Krajina, ktorá chce ísť do EÚ a EMÚ, bude transparentnejšie čísla musieť mať. Vláda by však nemala spraviť len to. Určite by sa jej lepšie presadzovali veci, aj keby zvýšila notoricky známu nízku úroveň analytických možností. Odhadnutie napr. štrukturálneho deficitu (teda deficitu očisteného od vplyvu ekonomického cyklu) a predstavenie kredibilného plánu ako tento štrukturálny deficit znížiť, by mohlo pomôcť zvýšiť prepotrebnú dôveru k terajšej a budúcej hospodárskej politike, ktorá stále chýba. Zníženie neistoty by mohlo pomôcť centrálnej banke znížiť úrokové sadzby, ako aj dosiahnuť zníženie úrokov s dlhšou lehotou splatnosti na trhu. A teda zlepšiť podnikateľské prostredie a dosiahnuť ušetrenie nákladov na splácanie dlhu.
Maastrichtské kritérium
Krajina s naším súčasným ratingom bude mať podľa ratingovej agentúry Standard & Poor‘s v roku 2002 v priemere fiškálny deficit len na úrovni 2,5 percenta z HDP. Pri posudzovaní ukazovateľa verejného deficitu treba mať takisto na zreteli strednodobú želateľnú úroveň deficitu určeného maastrichtským kritériom (maximálne tri percentá). Na výpočet tohto čísla sa však používa metodika Eurostatu, ktorá je prísnejšia ako v súčasnosti používaná metodika MMF v tom, že výdavky na bankovú reštrukturalizáciu, ako aj dotácie obalené do štátnych garancií zvyšujú deficit. Takýto schodok je vyšší ešte o 1-2 percentá z HDP.
V roku 2000 tak Slovensko dosiahlo podľa metodiky používanej v EÚ deficit verejného sektora 6,7 percenta z HDP, viac ako dvojnásobne prevyšujúci hranicu troch percent. To ukazuje na silnú potrebu nastúpenia reforiem, ktoré pomôžu znížiť neefektívne vládne výdavky. Bránenie sa tomu môže spôsobiť, že Slováci sa nedočkajú eura.
Nádej
Ak Slovensko využije zdroje z predaja SPP na splatenie starých štátnych záväzkov v objeme 100 miliárd korún a zároveň sa tieto nebudú tvoriť mimo verejných financií, deficity verejných financií by mohli poklesnúť o jedno percento z HDP v dôsledku nižšej dlhovej služby. Ak sa spustí rozumná dôchodková reforma, urobí poriadok v zdravotníctve, zefektívnia (teda výrazne znížia) dotácie a budú sa uplatňovať pravidlá programu MMF aj po roku 2002, je možné sa postupne priblížiť k hranici tri percent z HDP. Pri súčasnej otvorenosti Slovenskej ekonomiky by nenastúpenie na takúto rozumnú cestu hospodárskej politiky mohlo nielen skomplikovať prístup do EÚ, ale tvoriť neudržateľné tlaky na obchodný deficit. Ten v tomto roku dosiahne opäť kritickú úroveň 10 percent z HDP.
Autor: JÁN TÓTH(Autor je hlavným ekonómom ING Bank)
