BRATISLAVA - Slovenskí manažéri a ekonomickí analytici už nepovažujú politiku za hlavný problém krajiny. Naopak, svoju pozornosť teraz sústreďujú na ekonomické otázky a zhodujú sa v tom, že otváranie slovenskej ekonomiky zahraničiu a ekonomické reformy sú najväčšími príležitosťami rozvoja Slovenska.

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejného otázky (IVO) ešte vlani považovala ekonomická elita za najväčší problém domácu politickú nestabilitu. „V roku 2001 sa zdá, že ekonomické elity už považujú pozitívnu zmenu domácej politickej klímy a aj pozitívny obraz Slovenska v zahraničí za samozrejmosť,“ zistil IVO.

Teraz im najväčšie starosti robí vymáhateľnosť práva. Podľa prieskumu IVO označilo túto oblasť ako problém číslo jeden až 52 respondentov. Nespokojní sú manažéri a analytici aj s celkovým daňovým zaťažením, neochotou vlády robiť nepopulárne, ale potrebné opatrenia a so stavom korupcie. Úzko s tým súvisí aj názor väčšiny ekonómov na problémy, ktoré sa za posledný rok ešte viac prehĺbili. Ide najmä o náklady na pracovnú silu, efektívnosť nakladania so štátnymi peniazmi či admanistratívnu náročnosť daní. Naopak, smerom k lepšiemu sa posunul predovšetkým vývoj úrokových sadzieb, zahraničnopolitický kredit Slovenska a menový vývoj.

Jednoznačná zhoda panuje medzi ekonómami v spojení budúcnosti Slovenska s Európskou úniou. Väčšina respondentov v prieskume IVO si sľubuje od nášho vstupu do únie lepší prístup k úverom, ale aj zhodnotenie podnikateľskej morálky či vymáhateľnosti práva. S našou integráciou však budú spojené aj problémy - za najväčší z nich považujú ekonómovia odchod pracovnej sily a rast nákladov na ochranu životného prostredia. Rozdielne sú názory na termín vstupu Slovenska do EÚ. Podľa názoru 43 respondentov by sme sa mali integrovať čo najskôr. O niečo viac (48 percent opýtaných) by uprednostnilo, keby sa integrácia odložila - najčastejšie uvádzaný termín odkladu bol podľa IVO štyri až päť rokov.

JURAJ JAVORSKÝ