Spojeným štátom sa včera po dvoch odkladoch podarilo otestovať pripravovaný systém protiraketovej obrany.

Američania tak konečne majú pri testoch viac úspechov ako neúspechov. Za posledné dva roky protiraketový dáždnik testovali päťkrát. Včerajší pokus bol tretím úspešným.

Pozorovatelia sa zhodujú, že test zvýšil šance prezidenta Georgea Busha presadiť plán protiraketovej obrany. Bush veľmi potreboval, aby raketa trafila svoj cieľ. Zásah by mal presvedčiť kongresmanov, že projekt takzvanej druhej generácie hviezdnych vojen potrebuje viac peňazí.

Včera v noci odpálili z leteckej základne Vandenberg v Kalifornii raketu Minuteman-2. Tá vyniesla do vzduchu atrapu bojovej hlavice. O 20 minút neskôr z atolu Kwajalein v Tichom oceáne vypálili „likvidačnú raketu“, ktorá vo výške 230 kilometrov nad Zemou zničila útočnú hlavicu. Test dopadol dobre vďaka tomu, že raketa dokázala „prečítať“ pascu, ktorú jej Pentagon pripravil: zasiahla hlavicu, a nie balón, ktorý slúžil ako falošná návnada.

Kritici protiraketovej obrany napriek tomu nie sú spokojní. Tvrdia, že pokus, ktorý stojí sto miliónov dolárov, nič nedokazuje. Testy majú totiž ďaleko od skutočných podmienok. Dôkazom môže byť aj ten posledný. Pentagon ho musel dvakrát odložiť pre zlé počasie. Darebácke štáty ako komunistická Kórea, Irak či bin Ládinova al-Káida ale na jasnú oblohu čakať nebudú. A práve ony sú dôvodom, prečo chce Bush budovať systém protiraketovej obrany.

Test mal presvedčiť kritikov, že obrana môže fungovať. Po teroristických útokoch na New York a Washington musí ale Bush presviedčať, že systém vôbec má opodstatnenie. Mnohí totiž tvrdia, že 11. september ukázal, že skutočné nebezpečenstvo nepredstavujú rakety dlhého doletu, ale všetkého schopní teroristi.

Stúpenci hviezdnych vojen podľa denníka The Washington Post hovoria: ak bin Ládinovi ľudia dokázali narobiť toľko škôd unesenými lietadlami, predstavte si, čo by narobili, ak by mali v rukách raketu s jadrovou hlavicou.

Spor okolo protiraketovej obrany sa neodohráva iba v Amerike. Má aj svetový rozmer. Takmer všetci sú proti. Počnúc Čínou a Ruskom a končiac európskymi spojencami Ameriky. Aj tu situáciu mierne skomplikoval 11. september. Z Moskvy a Washingtonu sa v priebehu niekoľkých hodín stali spojenci. O to ťažšie sa bude Bushovi jednostranne odchádzať od zmluvy ABM o protiraketovej obrane z roku 1972. Tá nebráni systém testovať, no znemožňuje jeho normálne fungovanie.

Bush chce Amerike dať pocit bezpečia. Posledné týždne z jeho snahy urobili takmer neriešiteľnú misiu. Istotu Američanom pravdepodobne nezabezpečí. A v tom mu nepomôže ani úspešný test.