“, ktorá vtiahla Izrael do vojny „systematickým, organizovaným a metodickým používaním terorizmu“, a vyhlásil terorizmu vojnu. Na Šaronovom zozname teroristických skupín sa ocitli aj Force 17 (Arafatova ochranka) a Tanzim (vojenské krídlo Fatahu), ktoré sa zúčastňovali na ozbrojených akciách proti izraelskej armáde a osadníkom.

V pondelok USA uznali právo Izraela brániť a vyslali nie celkom zreteľný signál, pokiaľ až americká podpora siaha v prípade izraelských odvetných akcií. „Keď k týmto útokom dochádza vnútri zelenej línie proti nevinným civilistom, nikto nemôže Izrael žiadať, aby neútočil, zvlášť ak robíme v Afganistane to, čo robíme,“ cituje Reuters Judith Kipperovú, americkú expertku na Blízky východ. Šaron postupoval analogicky ako USA po 11. septembri a ani to netajil. „Washington vedie vojnu proti medzinárodnému terorizmu, využívajúc všetky prostriedky, a to isté urobíme aj my,“ povedal Šaron. Niektorí členovia jeho vlády by chceli zájsť dokonca tak ďaleko v Arafatovom prípade, ako keď USA poľujú na bin Ládina a chcú ho dostať „živého alebo mŕtveho“.

Izrael sa dlho snaží presvedčiť amerických predstaviteľov, že terorizmus nie je dobrý a zlý alebo malý a veľký, je len „jeden terorizmus“ a že Arafat je rovnako zodpovedný ako napríklad Taliban. Včera USA už poopravili svoju reakciu na izraelskú odpoveď. Minister zahraničných vecí vyzval obe strany, aby si boli „vedomé zodpovednosti za svoje akcie“ – čo podľa nemenovaného predstaviteľa USA znamená to isté, ako keď Washington v minulosti vyzýval Izrael na „zdržanlivosť“.

USA sa vždy snažili jasne rozlišovať svoj vlastný boj proti al-Káide a izraelsko-palestínsky problém, no odkedy sa po víkendových akciách v Jeruzaleme a Haife objavil výrazný teroristický komponent, paralely sa stále viac množia.

V USA aj v Izraeli napríklad rovnako absentuje skutočná opozícia v parlamente, v médiách i medzi intelektuálmi proti vládnej politike. „Šaron má legitimitu nezaoberať sa ekonomickými problémami krajiny pre terorizmus a stáva sa nelegitímnym kritizovať jeho vojenskú politiku a diplomaciu,“ napísal denník Haarec.

Jediným priateľom Palestínčanov ostal minister zahraničných vecí Šimon Peres, ktorý ale nevie, ako dlho ešte ostane vo vláde. Na nočnom hlasovaní vo vláde sa jeho tábor nezúčastnil. „Terorizmus nie je len tragédiou Izraela, ale aj Palestínčanov. Odpútava ich pozornosť a zdroje od pokojného budovania novej spoločnosti,“ vyhlásil včera. Otvorene sa dištancoval od posledných Šaronových krokov a tvrdil, že nie palestínsky ľud, ale terorizmus je nepriateľom Izraela.

Včerajšie vojenské akcie Izraela boli veľkou manifestáciou sily, no napriek tomu počet obetí nebol až taký vysoký – dvaja mŕtvi a množstvo zranených.

Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ