Verejné materské školy, verejné ZUŠ-ky, školské jedálne či centrá voľného času už nebudú dostávať peniaze od štátu, súkromné a cirkevné však áno. Verejné zariadenia sa obávajú zániku.
Uplynulý týždeň vláda schválila niekoľko noriem k fiškálnej decentralizácii. Verejné školské zariadenia (jedálne, centrá voľného času), verejné základné umelecké školy a materské škôlky už nebudú financované prostredníctvom normatívov cez štátny rozpočet, ale z daní miest, obcí a samosprávnych krajov. Paradoxne, súkromné a cirkevné budú dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu.
Štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth vysvetľuje, ako k situácii došlo. "Návrh zákona predpokladal, že neštátne školy budú tiež dostávať peniaze od obcí. Ale obce predsa majú vlastné škôlky, vlastné školské zariadenia, a nemali by žiadnu povinnosť financovať aj neštátne a súkromné. Hrozil reálny zánik neštátnych zariadení a s tým sme nesúhlasili."
Obec peniaze dostane, ale bude na nej, ako ich použije
Nakoniec parlament schválil, že cirkevné a súkromné zariadenia, materské školy a ZUŠ-ky budú dostávať peniaze od štátu, a to cez svojich zriaďovateľov.
Podobne štát pošle rovnaké peniaze aj verejným zariadeniam, škôlkam a ZUŠ-kám.
K nim sa však nemusia v plnej výške dostať. "Bude totiž na obci, ako a komu peniaze prerozdelí. Môže dať jeden rok viac peňazí školskej jedálni, druhý rok ZUŠ-ke. Môže tiež peniaze na školstvo použiť sčasti napríklad na kultúru, a na druhý rok zase kultúre ubrať a dať viac peňazí na školstvo," hovorí F. Tóth.
Dodáva, že preto sa vlastne decentralizácia robila. "Aby sa o osude škôl a školských zariadení nerozhodovalo centrálne z Bratislavy, ale v mieste ich pôsobenia."
Práve toho sa však verejné školské zariadenia obávajú. F. Tóth však hovorí, že podľa jeho skúseností väčšina starostov obcí a primátorov miest berie školy a školské zariadenia ako svoju prioritu. "Nechcú si urobiť zlé meno medzi voličmi," tvrdí.
Peniaze budú nasledovať žiaka
Ďalšou dôležitou zmenou, vyplývajúcou z nových noriem tiež je, že peniaze na spomínané zariadenia nepôjdu do miesta bydliska žiakov, ako predpokladal vládny návrh, ale budú putovať s dieťaťom do zariadenia, ktoré si vyberie.
"Zachová sa tak právo na slobodnú voľbu vzdelávacej cesty pre každé dieťa," upozorňuje Peter Matula z Aliancie nového občana, ktorá tento pozmeňujúci návrh predložilo.
Ak by sa schválil vládny návrh, musela by obec, ktorá je zriaďovateľom školského zariadenia, ZUŠ-ky či materskej školy, do ktorej dieťa dochádza, žiadať o peniaze obec, v ktorej má žiak trvalý pobyt. Tá by jej pritom peniaze vôbec nemusela dať.
Napríklad malackú školu navštevuje 30 percent žiakov z okolitých obcí. Komunikácia kvôli každému jednému dochádzajúcemu žiakov s okolitými obcami by bola príliš administratívne náročná, s neistým výsledkom.
Peniaze si môžu odložiť
Zmenou tiež je, že školám a školským zariadeniam, ktoré hospodária s prebytkom, ušetrené peniaze neprepadnú. Môžu ich minúť aj v prvom štvrťroku nasledujúceho roku.
