Axel a Bucková dlhé roky hľadali tajomstvo čuchu. FOTO - REUTERS
Až do roku 1991 nemali vedci v rukách odpoveď. Američania Richard Axel a Linda Bucková ju však pred trinástimi rokmi konečne našli. Práca dvojice amerických vedcov bola taká originálna, že teraz za ňu získali Nobelovu cenu za lekárstvo a fyziológiu. "Čuch zostával dlho najzáhadnejším zmyslom," argumentovali akademici.
Linda Bucková zo Strediska Freda Hutchinsona na výskum rakoviny v Seattli opísala svoje úsilie takto: "Dlhé roky som krvopotne skúšala všetko možné i nemožné, a výsledok nikde. Keď som konečne v roku 1991 gény našla, nemohla som uveriť vlastným očiam. Ani jeden z nich ešte nik predtým nevidel. Boli rozdielne, a napriek tomu patrili k sebe. To bola veľká satisfakcia."
Vedci našli najskôr u myší asi sto génov, zapojených do prenášaní čuchových signálov. To bol však iba vrchol ľadovca, pod ktorým sa ukázala veľká génová rodina. Má približne tisíc génov, čo u človeka znamená asi tri percentá celého genómu.
To svedčí o ohromnom význame, ktorý pre zvieratá, ale aj pre ľudí čuch má. Sprostredkúva nám nielen vôňu orgovánu alebo korenia, ale tiež dôležité sociálne emócie (vôňu domova). Súčasne nás ochraňuje - trebárs pred pokazeným jedlom.
Linda Bucková vyštudovala psychológiu a mikrobiológiu, Richard Axel patológiu a biochémiu. Axel dnes pôsobí ako molekulárny biofyzik na Kolumbijskej univerzite.
Aj keď dnes už pracujú každý zvlášť, spolu objavili mechanizmus, ktorý umožňuje študovať čuch s použitím techník modernej molekulárnej a bunkovej biológie. Aj vďaka nemu nedávno Debi Fadoolová z Floridskej štátnej univerzity v Tallahasee so svojím tímom oznámila, že geneticky upravila myši tak, aby dokázali vnímať až desaťtisíckrát slabšie pachy ako obyčajné myši.
Axel a Bucková patria medzi 350 špičkových vedcov, ktorých zamestnáva Medicínsky inštitút Howarda Hughesa. Táto nezisková výskumná inštitúcia so sídlom v Marylande má svoje laboratóriá po celej krajine. Riadi sa princípom nepodporovať projekty, ale ľudí. Zdá sa, že je to správna stratégia.
