BRATISLAVA - Politické strany by mali dostať opäť viac peňazí, ak v parlamente prejde zákon o politických stranách a hnutiach, ktorý zajtra prerokuje vláda. Návrh zákona s obavami vníma mimovládna organizácia Aliancia fair play, politickým stranám naopak neprekáža.
Parlament už tento rok prijal volebný zákon, v ktorom sa zvýšila suma za jeden hlas získaný vo voľbách. Pôvodne to bolo 60 korún, po novom sa bude táto suma vypočítavať ako jedno percento z priemernej mzdy, čo je dnes asi 140 korún.
Podľa návrhu zákona o politických stranách by mali strany dostať rovnakú sumu, akú dostanú za volebné hlasy, ešte raz - tentoraz ako príspevok na činnosť.
Zuzana Wienk z Aliancie fair play, ktorá sa špecializuje na financovanie politických strán, si myslí, že "nie je zdravé, keď sa strany stávajú nadmerne závislé od štátneho rozpočtu".
Ak mal vládny návrh v úmysle finančným posilnením strán znížiť možnosť korupcie v politickom prostredí, Wienk hovorí o naivnej predstave. "Je to ten istý argument, že korupcia sa odstráni, ak budú mať sudcovia vyššie platy. Korupcia je však o tom, či niekto úplatok prijať chce, alebo nechce."
Potreby politických strán budú podľa Wienk vždy oveľa vyššie ako to, čo im štátny rozpočet dokáže poskytnúť, a preto sa ani štátny príspevok stranám nemôže vnímať ako obrana proti korupcii.
Aliancii prekáža slabý systém kontroly výročných finančných správ. Parlamentný výbor pre financie totiž prekontroluje len formálne náležitosti správ. Podľa Wienk by bolo vhodnejšie prijať systém, aby strany dostávali peniaze zo štátneho rozpočtu na základe príjmov, ktoré by vopred deklarovali.
Člen finančného výboru Július Brocka z KDH síce pripúšťa, že korupcia po prijatí tohto zákona nevyhynie, ale kritikom z Aliancie a ďalším mimovládnym organizáciám pripomenul, že aj im štát umožnil, aby dostávali peniaze vo forme dvoch percent dane z príjmov. "Zdá sa mi, že do politickej strany si každý s obľubou kopne," povedal Brocka.
Poslanec Smeru Igor Federič povedal, že strany musia nejako financovať svoju činnosť a je otázkou politickej dohody, či to budú súkromné zdroje, ale "zo štátneho rozpočtu s cieľom obmedziť vplyv nejakých skupín cez sponzorov".
Poslankyňa HZDS Katarína Tóthová nie je nadšená vládnym návrhom zákona, lebo má obavu, že "ide o zvýšenie príspevku zo strany štátu a o nedostatočne zabezpečenú kontrolu".
Príklad, ako budú financované strany
Strana získa príspevok za hlasy vo voľbách - 100 miliónov korún (podľa zákona o voľbách, ktorý stanovil, že príspevok za hlas je jedno percento priemernej mesačnej mzdy).
Strana získa tiež príspevok na činnosť - 100 miliónov rozpočítaný na 48 podielov (podľa navrhovaného zákona o politických stranách a politických hnutiach). V roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa vyplatia zvyšné podiely.
Čo hovorí zákon o politických stranách
Politickú stranu bude možné vymazať z registra, ak si neplní zákonom stanovené povinnosti.
Limit nákladov na voľby môže byť najviac 25 miliónov korún v období od vyhlásenia volieb po ich konanie.
Príjmami môžu byť členské príspevky, dary, dedičstvo, príjmy z predaja alebo prenájmu hnuteľného majetku, z úrokov z vkladov v bankách, podiely na zisku z podnikania obchodných spoločností, výnosy z cenných papierov verejne obchodovateľných, príjmy z pôžičiek a úverov a príspevky zo štátneho rozpočtu.
Strana môže prijať dar vyšší ako 5-tisíc korún len na základe písomnej zmluvy.
Strana dostane zo štátneho rozpočtu príspevok za hlasy získané vo voľbách, príspevok na činnosť a príspevok na poslanecký mandát.
Za prvých 20 mandátov patrí strane príspevok 30-násobku priemernej mesačnej mzdy, za 21. mandát a každý ďalší 20-násobok priemernej mzdy.
Predmetom činnosti obchodnej spoločnosti, ktorú strana založí, môže byť len prevádzkovanie vydavateľstiev, nakladateľstiev a tlačiarní, publikačná a propagačná činnosť, usporadúvanie vzdelávacích a politických akcií, výroba a predaj propagačných predmetov strany a výkon správy nehnuteľného majetku.
Strany predkladajú ročne správu o hospodárení, ktorá obsahuje účtovnú uzávierku overenú audítorom.
Strana môže dostať pokutu v sume 100-tisíc korún, ak napríklad nepredloží parlamentu výročnú správu, alebo pokutu v sume dvojnásobku daru, ktorý prijala v rozpore so zákonom.
Autor: sp
