Nemecký a francúzsky postoj voči riešeniu dlhov Iraku je podobný - odpustiť len polovicu ich výšky. Na snímke je francúzsky prezident Jacques Chirac spolu s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom.
ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS
WASHINGTON - Riešenie problému dlhov Iraku obnovilo cez víkend napätie medzi Francúzskom a Spojenými štátmi. Zatiaľ čo Američania chcú krajine odpustiť prakticky všetky dlhy, Francúzsko je opatrné a chce Iraku prepáčiť len polovicu jeho záväzkov.
Americký prezident George Bush sa v piatok o Francúzsku pre jeho postoj v otázke odpustenia dlhov Iraku vyjadril dosť nelichotivo, čo mu Francúzi hneď ďalší deň vrátili. Poponáhľali sa totiž s vyhlásením, že majú za sebou ďalších stúpencov, ktorí podporujú ich návrh odpustiť Iraku zo začiatku len polovicu dlhov a o ďalšie tri roky sa rozhodnúť, čo bude ďalej.
Dlhy Iraku sa pohybujú okolo 120 miliárd dolárov (asi 3,1 bilióna korún) a Spojené štáty chcú, aby medzinárodná komunita krajine odpustila 90 až 95 percent dlhov. Aktivity Francúzov, ktorí okolo seba zhromažďujú ďalších stúpencov pre svoj návrh, teda môžu viesť k tomu, že Američania zostanú so svojím návrhom osamotení, poznamenala agentúra Reuters.
Francúzsko podporuje napríklad Rusko, Nemecko či Taliansko, teda krajiny, ktoré ju podporili aj v otázke vojny proti Iraku. Veľká Británia, ktorá býva skôr na strane USA, tentoraz stojí niekde medzi návrhom Američanov a Francúzov.
Návrh Francúzov má podľa pozorovateľov logický základ. Irak má druhé najväčšie zásoby ropy na svete, a teda je v jeho silách, aby si vďaka predaju ropy pomohol. Francúzsko je presvedčené, že z týchto dôvodov nie je možné pozerať sa na Irak rovnako ako na chudobné rozvojové krajiny v Afrike, ktoré nemajú prírodné bohatstvo.
Navyše sa zdá, že nikto nechce zo svojich pozícií ustúpiť. Podľa Američanov nie je možné čakať žiadne vyjednávanie, ak sa bude hovoriť o odpustení len 50 percent dlhov. To isté tvrdia aj Francúzi. Briti ich vraj oslovili, že ich návrh podporia, ale iba ak zvýšia návrh na odpustenie dlhov na 80 percent. To však francúzsky minister financií Nicolas Sarkozy odmietol.
Medzinárodný menový fond pred pár dňami Iraku schválil pomoc vo výške 436 miliónov dolárov. Ide o prvú pôžičku, ktorú menový fond tejto krajine poskytne na povojnovú obnovu. Irak totiž pred viac ako týždňom zaplatil asi 81 miliónov dolárov, ktoré MMF dlhoval, čím si cestu pre pomoc otvoril.
(čtk)
