Napriek tomu, že sa už niekoľko týždňov intenzívne diskutuje o verejných výdavkoch, seriózne návrhy, kde ušetriť, aby sme mohli inde pridať, sa bohužiaľ veľmi nevyskytli. V súčasnosti sa hľadá suma 2-3 miliardy korún. Táto úvaha je pokusom o veľmi zjednodušený, skôr ilustratívny návrh na začatie rozumnejšej ekonomickej diskusie o šetrení výdavkov v navrhovanom štátnom rozpočte. Doterajšie "návrhy" zvýšiť predpokladané papierové príjmy, plošne znižovať výdavky alebo využiť nižšie úroky totiž nemusia nutne znamenať dlhodobú formu šetrenia.

Najskôr poľnohospodárstvo

Pre ekonómov azda prvým čestným kandidátom na šetrenie je neefektívne poľnohospodárstvo. Medziročný nárast výdavkov cez 50 percent za 2 roky v situácii, v akej sa nachádza školstvo a zdravotníctvo je priamo škandalózny.

Existujú tu dva mýty na obhajobu takejto málo pochopiteľnej politiky. Prvým argumentom je, že "iní to robia". Keby sa okolité krajiny náhle rozhodli masívne dotovať výrobu bicyklov na úkor školstva, znamená to, že by sme mali aj my dotovať bicykle? Je pravdou, že úzky okruh poľnohospodárov bude v ťažšej pozícii konkurovať. Je správne obmedziť širší okruh, napríklad učiteľov, aby sme vyrovnali podmienky poľnohospodárom? Prečo sa napríklad nesnažíme medzinárodne "zrovnoprávniť" vzdelanie alebo iné oblasti? Takáto snaha by úplne znemožňovala samostatnú hospodársku politiku a vyvrcholila by v harmonizácií daní, čo súčasná vláda odmieta.

Druhým nesprávnym mýtom je, že dotácie vôbec nezáležia na nás, ale nám ich vnucuje EÚ. Nie je to pravda. Vláda sa dobrovoľne rozhodla minúť v tomto roku 2,8 miliardy korún pre poľnohospodárov, namiesto napríklad 25 percent zvýšenia rozpočtu vysokého školstva, ktorý by táto suma pokryla. Pre rok 2005 vláda plánuje navyše minúť miliardu korún, čo je prvý kandidát na ušetrenie.

Bývanie a armáda

Šetriť sa oplatí aj v masívnom rozpočte pomoci bývania. Po zrušení dotovania hypoték vyznieva neférovo, ako aj archaicky pokračujúce dotovanie súkromných stavebných sporiteľní. Prechod na euro zrejme vyvolá "umelo" nízke reálne úroky. Pri absencii akciového trhu bude veľká časť obyvateľstva realizovať svoje šetrenie cez nehnuteľnosti. Slovensko je veľmi náchylné zažiť cenovú bublinu nehnuteľností v nasledujúcich desiatich, pätnástich rokoch. To spolu s programom výstavby diaľnic zabezpečí nadštandardne dobré podmienky pre sektor stavebníctva. Je preto vyslovene nezdravé, ak štát plytvá prostriedkami daňových poplatníkov a podieľa sa na nafukovaní takejto bubliny. Odstránenie akejkoľvek umelej pomoci štátu v tejto oblasti mimo adresnej sociálnej je preto ďalšou vhodnou oblasťou na úsporu. Tu sa vytvára priestor v sume 1,9 miliardy korún.

Ďalšou oblasťou môže byť armáda. V poslednom čase sa vo vyspelom svete, ktorý je súčasťou vojenských aliancií, preferuje investovať do malej, ale rýchlej a efektívnej armády namiesto veľkého počtu vojakov a byrokracie. Túto úsporu je ťažšie odhadnúť, ale môže sa pohybovať až do sumy okolo jednej miliardy v rezorte, ktorý má dostať podľa návrhu skoro o 11 percent výdavkov navyše oproti dnešnému roku. Je pravdou, že by sme nesplnili gentlemanský sľub 2-percent HDP, ktorý neplníme ani teraz. Hodnoverný plán reformy armády a pevné a jasné postoje v tejto oblasti by mohli spôsobiť, že by nám to prešlo.

Zabúdanie na priority

Oplatí sa porozmýšľať o šetrení na prevádzke železníc, rezortných ministerstvách a sociálnej poisťovni po vykonaných auditoch, nad efektivitou spravovania majetku Slovenským pozemkovým fondom atď. Samotné audity by mohli vyslať veľmi pozitívny signál k voličstvu, že vláda šetrí aj na administratíve. Intenzívnejšia snaha o zlepšenie výberu sociálnej poisťovne sa takisto oplatí. Obmedzenie príliš štedrých dôchodkov sudcom a policajtom vzhľadom na to, že vykonávali podstatnú časť zamestnania v pokojnejšom nomenklatúrnom období by mohlo byť použité na zvýšenie miezd pre začínajúcich sudcov. Tieto vyššie mzdy by im potom zaručili v budúcnosti vyššie dôchodky z reformovaného dôchodkového systému.

Príkladov je určite oveľa viac. Navyše rozpočet nezohľadňuje hlavnú dlhodobú prioritu vlády, ktorou má byť vzdelanie. Za roky 2004-2005 sa predpokladá zvýšenie verejných výdavkov pre vysoké školy na úrovni 24 percent a pre základné školy (na žiaka) na úrovni len 16 percent. Je pravdou, že reforma školstva je pomalšia, ako sa očakávalo. Otázkou je, či na to majú doplatiť samotní učitelia. Razantnejšie zvýšenie platov mladých pedagógov je len jedným z príkladov, ako pomôcť školstvu aj bez reformy.

Ilustratívny príklad skutočného šetrenia 2005

Autor: JÁN TÓTH(Autor je hlavný ekonóm ING Bank)