BRATISLAVA - Slovensko vyhralo v Štrasburgu spor so svojím občanom. Podľa Petra Kresáka, nášho zástupcu pred Európskym súdom pre ľudské práva, je rozhodnutie Veľkej komory veľký úspech. "Z hľadiska práva je významné, že sa podarilo obhájiť právny poriadok Slovenskej republiky," vraví. Dokladá to aj tým, že Rakúsko, ktoré je členom Rady Európy už niekoľko desiatok rokov, takýto spor ešte nikdy nevyhralo.
Juraj Kopecký, ktorý sa snažil v Štrasburgu uspieť, má však iný názor. Namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie a práva na vlastníctvo. "Jedinú spravodlivosť na svete som čakal tam, už neverím ničomu," povedal.
So Slovenskom sa už 12 rokov súdi o 131 zlatých a 2151 strieborných mincí, ktoré štát zhabal jeho otcovi ešte v roku 1959. Po zmene režimu sa pokúsil v rámci reštitúcií o ich vrátenie. Podľa Kresáka išlo väčšinou o mince z obdobia slovenského štátu. "Nevedel preukázať, či mince existujú a kde sa nachádzajú, pretože zákon vyžaduje, aby v prípade hnuteľných vecí oprávnená osoba určila, kde sa tá vec nachádza," vysvetľuje Kresák.
Kopecký tvrdí, že vinník je známy. Má ním byť ministerstvo vnútra, ktoré mince v roku 1959 zhabalo. Kopecký má údajne dokumenty, z ktorých je jasné, "kedy a v ktorej kancelárii mince boli, posudky znalca, a nič nepomáha". Je pobúrený tým, že zákon chce, "aby som ja hľadal zlodeja".
Kresák tvrdí, že štát mu pomôcť chcel, a keď bol spor ešte na slovenských súdoch, snažili sa zistiť, kde sa mince nachádzajú. "Keby vedel, kde sú, tak sa mu určite vydajú," vraví Kresák. Priznáva, že spravodlivejšie by bolo, keby boli mince vrátené, ale on musí obhajovať platný právny stav. "Keby v roku 1991 poslanci prijali iný text zákona, tak, samozrejme, poviem, že je to ľudsky správnejšie." Kresák predpokladá, že k protiprávnemu konaniu zo strany štátu alebo jednotlivcov došlo hneď po zhabaní mincí. Preto je teraz ťažké vypátrať ich.
Ústavný právnik Ladislav Orosz povedal, že ak mince nebolo možné nájsť, "mohlo sa uvažovať o inej náhrade majetkového charakteru". Podotýka však, že nie vždy je možné napraviť stav pred porušením nejakého práva.
Tohtotýždňové rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu bolo výsledkom odvolania Slovenskej republiky proti rozhodnutiu siedmich sudcov štrasburského súdu ešte z januára 2003, ktorí dali Kopeckému za pravdu. Jediným riešením bolo odvolanie sa na Veľkú komoru. Tam sa dostanú iba veci, ktoré majú širší právnický význam. V tomto prípade sú to reštitúcie, ktoré nie sú iba problémom Slovenska, ale viacerých krajín vrátane Nemecka.
(rp)
Tiso dal vyraziť milióny mincí so svojím vyobrazením
Za existencie slovenského štátu dal jeho prezident vyraziť milióny kusov strieborných mincí so svojou podobizňou. Okrem jeho tváre sa na nich objavovali aj Cyril a Metod či knieža Pribina. Vďaka tomu, že ich bolo tak veľa, ani v súčasnosti nie je problém ich nájsť. "Niekto nám donesie aj 20 kilogramov," hovorí obchodník s mincami Dušan Králik z Kremnice.
Mince mali hodnotu 50, 20 a 10 korún. Najväčšie z nich majú na trhu dnes rovnakú hodnotu ako pred rokmi - 50 korún, 20-korunové sú o čosi vzácnejšie, a preto sú drahšie. Ak je na nich Tiso, stoja 150 korún, ak Cyril a Metod, 50 až 60 korún. Najlacnejšia je najmenšia minca s Pribinom. Podľa stavu, v akom sa minca nachádza, stojí od 30 do 40 korún.
Počas slovenského štátu údajne vznikla jediná 20-korunová minca s Tisom, "ale tú nikto nevidel", tvrdí Králik. Naopak, za prvej ČSR sa zlaté mince razili pomerne často. Boli to svätováclavské dukáty. V roku 1937 však vydali iba štyri desaťdukáty. Na trhu majú teraz katalógovú hodnotu približne 500-tisíc korún. Vzácnych je aj 256 dukátov vyrazených už za existencie slovenského štátu v roku 1939. (rp)
