Môj problém je dosť intímny. Už pol roka mám veľmi pekný vzťah s trochu mladším chlapcom. Ja mám dvadsať, on osemnásť. Veľmi si rozumieme, je nám spolu krásne. Vlastne som si doteraz z nikým nebola taká blízka, hoci som už mala viacero lások. Ja som však jeho prvý vážny vzťah. Po čase sa mi priznal, že ešte nikdy nič so ženou nemal, preto sme sa ani neponáhľali s intímnym zblížením. Obaja sme chceli, aby to bolo niečo výnimočné. Nedávno tá chvíľa nastala. Prežili sme krásny večer v kine, išli sme na pohárik a potom ku mne. Bolo to nádherné, romatické, ale keď došlo "k tomu", nemohol. Bol z toho v strašných rozpakoch, hoci som mu chcela pomôcť, nechcel. Snažila som sa mu vysvetliť, že mne to neprekáža, že to chápem, ale striktne odmietal rozprávať sa so mnou o tom. Po pár dňoch sme sa o to pokúsili znovu, ale dopadlo to rovnako. Odvtedy mám pocit ako by sme sa odcudzovali. Leží to medzi nami, nerozprávame sa o tom, a on akoby sa zámerne vyhýbal situáciám, kde by mohlo dôjsť aj k zblíženiu. Dokonca mám pocit, akoby sa na mňa hneval, trochu mi to dával za vinu.

Ako sa má žena zachovať v takej situácii? Ako mužovi pomôcť, aby sa necítil trápne a vysvetliť mu, že to nie je hanba, a najmä, ako to prekonať?

Zita

Milá Zita,

Príčiny podobných nedokonalostí v inak dokonale sa rozbiehajúcom vzťahu môže byť niekoľko. Viem sa však vyjadriť len k tým príčinám, ktoré môžu vzniknúť na tzv. psychogénnej báze, teda tie, ktoré sú spôsobené vo väčšej miere našou psychikou (sú možné aj iné príčiny, napríklad medicínskeho charakteru).

Psychické bloky bývajú spôsobené stavmi napätia z toho, čo sa nám práve v živote deje, tým, že nás niečo máta, príliš zamestnáva naše podvedomie, že sme v strese, hoci ten môže byť aj pozitívny. Odborníci hovoria, že príčinou môže byť aj prílišné zamilovanie sa.

Ako sa má žena zachovať v takejto situácii, je až filozofická otázka. Vždy to záleží aj od nej: nakoľko jej na partnerovi záleží, koľko zodpovednosti chce za danú situáciu prebrať, koľko skúseností a sebavedomia má a na čo si trúfa. Vždy však môže byť veľmi prospešné zaujať postoj, že ani jeden z dvojice za to nemôže a hlavne sa neobviňovať vnútorne, že by človek (žena) mohla byť príčinou "zlyhania".

Myslím si, že nie je na žene vysvetľovať mužovi, že to nie je hanba. Vyzerá to, akoby tam niekde medzi vami fungoval pocit viny za zlyhanie. Viac ako na rolu partnerky sa to podobá na pozíciu učiteľky alebo rodiča.

Naozaj pekne sa rozvíjajúci vzťah (ako ho opisuješ) a takáto zrada tela! Áno, niekedy sa to stáva. Treba povedať, že to nie je až taká výnimočná a závažná situácia, respektíve je taká závažná, akou si ju ľudia urobia. Je to mrzuté, ale nie neprekonateľné a definitívne. Možno by stačilo pripomenúť partnerovi práve toto.

V období života, keď ľudia začínajú spoznávať seba a sexuálne žiť, vystavujú sa aj riziku podobných incidentov. Takže istá dávka odvahy a aj schopnosti akceptovať takéto nevydarené pokusy by mohla byť výbavou, ktorá pomôže prekonať nezdary a neurobí z nich prekážku do budúcej existencie vzťahu.

Ako situáciu prekonať? Ak je problém vo veľkom napätí alebo neskúsenosti, čo môže byť vaša situácia, tak by mohol byť prospešný "tréning" v zmysle autoerotiky. Človek sa najprv musí sám zoznámiť so svojim telom a zistiť, čo mu vyhovuje, a čo nie. Mať s ním takpovediac familiárny vzťah aj v erotickej oblasti.

Vo dvojici by prípravou na sexuálne spolužitie mohlo byť obdobie venované erotickému zbližovaniu sa, a nečakať na sex ako na vyvrcholenie vzťahu. To môže prinášať príliš veľké zameranie sa a neadekvátne očakávania od inak prirodzeného zážitku. Teda vo vašom prípade sa naďalej neponáhľať so sexom, ale venovať sa erotike, neckingu a pettingu.

Myslím si, že nádej na prekonanie podobných nezdarov majú partneri, ktorí sa dokážu otvorene rozprávať a nečakajú, že ten druhý to za nich vyrieši. Aj keď je to veľmi intímna téma, pre ďalšie pokračovanie vzťahu alebo dosiahnutie "hlbšieho" kontaktu je nevyhnutné sa o tom baviť a naďalej byť otvorený novým pokusom. Ak to jeden z vás stratí, stratí sa aj záujem. Možno je tvoj priateľ zaskočený viac, ako sa zdá, a hlavne by mal možno sám chcieť s danou situáciou spraviť niečo vo váš spoločný prospech. Ak to tak nie je, je ťažké snažiť sa spraviť čokoľvek.