Tunel pod Bukurešťou, tvoriaci časť siete teplovodného potrubia, sa stal domovom niekoľkých stoviek opustených detí. Nepreniká tam denné svetlo, po zemi sa váľajú odpadky. Deti čuchajú lepidlo. Fetujú, aby stlmili neznesiteľný hlad. Tvrdia, že majú šestnásť rokov, ale nevyzerajú na viac než desať. Podľa oficiálnych štatistík sa pre takúto alternatívu v Rumunsku rozhodlo asi 2000 detí, podľa charitatívnych organizácií ich je oveľa viac.
V hospodárskom chaose, ktorý zavládol v Rumunsku po páde komunizmu, vyhnala chudoba veľa detí na ulicu žobrať, kradnúť a prežívať, ako sa dá. Je tu však aj niečo ďalšie. Detské domovy prepúšťajú deti, ktoré sa vracajú do rozvrátených rodín, alebo sa dostávajú do zle kontrolovanej opatrovateľskej starostlivosti - a končia na ulici. Marian Zaharia z charity Mesta nádeje hovorí, že 90 percent detí je znásilnených hneď prvú noc na ulici a staršie deti využívajú mladšie na žobranie a krádeže. Na deti ulice sa stále viac zameriavajú pašeráci a pedofili. Pritom z 36 000 detí, ktoré momentálne bývajú v detských domovoch, bude budúci rok v dôsledku reformy až tretina prepustená.
