Keby žila Nórka Eli Karine Pedersenová pred päťsto rokmi, určite by ju upálili. Dnes si pochvaľuje, že jej čarodejníctvo prináša nielen šťastie, ale aj peniaze. Štyridsaťštyriročná žena vysokej postavy s dlhými tmavými, už trochu šedivejúcimi vlasmi a modrými očami, v čiernych šatách a topánkach s veľkou špičkou nebola vždy čarodejnicou. Ešte pred štyrmi rokmi pracovala ako zdravotná sestra na psychiatrii.
"Čarodejnicou som sa stala až v roku 2000," vysvetľuje. Tvrdí však, že jej povolanie nemá nič spoločného s historkami o nočnom vyvádzaní s diablom za svitu mesiaca, z čoho sa v minulosti podozrievali mnohé ženy.
V Európe bolo od 15. do 18. storočia upálených asi 50-tisíc osôb, predovšetkým žien, obvinených z čarodejníctva. Značný počet čarodejníc upálili práve na severe Nórska.
Pedersenová kúpila farmu na ostrovčeku asi sto kilometrov od Vardö, kde upálili tridsať obyvateľov z tristo. Čoskoro sa však dostala pod silný tlak, aby pozemok predala - mal sa na ňom postaviť závod na spracovanie rýb. "Bolo to strašné, všetci zo mňa robili ohavnú čarodejnicu, ktorá brzdí priemysel a rozvoj," hovorí. "Trvalo to dlho, až som si povedala: Majú pravdu, naozaj som čarodejnica." Otvorila si teda obchod s čarodejníckymi potrebami a svoju farmu poskytuje skupinám zaujímajúcim sa o nezvyklé javy. V priebehu rokov z ostrovčeka celkom zmizol priemysel. "Dnes som jediná, čo tu má nejaký obchod, a moji vtedajší najhorší nepriatelia sa stali mojimi najlepšími partnermi," pochvaľuje si. Prichádzajú tam vraj celé skupiny, aby sa pozreli na "šťastnú čarodejnicu", ako si sama hovorí. Netreba sa čudovať, že jej toto povolanie vynáša ročný príjem v hodnote vyše dvoch miliónov korún.
