Zisťovať národnosť je možné iba tak, že sa k nej niekto sám prihlási pri sčítaní ľudu. Sociológovia teda pri výskume postupovali inak - pýtali sa ľudí, koho vnímajú ako Róma.
"Vo väčšine prípadov sa nám stalo, že starosta označil komunitu ako rómsku s negatívnym hodnotením. Čo sme si museli vypočuť, nie je publikovateľné," hovorí sociologička Martina Jurásková. Negatívne sa vyjadrovali najmä starostovia, ktorí majú osadu mimo či na okraji obce, pozitívne, naopak, tí, ktorých Rómovia sú integrovaní.
Časté boli názory, že Rómovia zneužívajú sociálne dávky, kradnú, robia v obci problémy, bijú sa, ničia svoje domy. Sociologička Iveta Radičová hovorí, že "dnes netreba otvárať segregované osady spoločnosti, ale trošku pootvoriť majoritu im". Mnohí Rómovia podľa nej skutočne žijú "v kultúrnej závislosti", do ktorej ich priviedla dlhodobá pasivita a nijaké šance.
Radičová hovorí, že Rómovia "sú si vedomí, že bez pomoci zvonka nemajú šancu situáciu riešiť" a sú teda pomoci otvorení. "Majorita má však obavy a isté skúsenosti, že takto prejavovaná pomoc neviedla k pozitívnym efektom, aké by chcela vidieť."
Radičová dospela k názoru, že dnes už nejde len o finančnú a materiálnu pomoc pre Rómov, ale že aj väčšinové obyvateľstvo potrebuje osvetu.
Splnomocnenkyňa vlády Klára Orgovánová verí, že práve nový výskum môže pomôcť bojovať so stereotypmi. Ukázalo sa totiž, že nie všetci Rómovia zneužívajú systém, nechcú posielať deti do školy a nechcú pracovať. Treba podľa nej spolupracovať so starostami, pretože sú medzi nimi aj takí, ktorí odmietnu peniaze, len aby nemuseli vybudovať byty a do obce tak neprišli ďalší Rómovia.
(haj)
K mnohým osadám nevedie ani asfaltová cesta
Pri poslednom sčítaní obyvateľov sa k rómskej národnosti prihlásilo takmer 90-tisíc ľudí, ale demografovia odhadovali ich skutočný počet na vyše 300-tisíc. Ich odhad potvrdili aj výsledky včera zverejneného prieskumu.
Sociológovia našli 772 osídlení, v ktorých žije spomínaných 60 percent Rómov spolu s väčšinovým obyvateľstvom.
Ďalší Rómovia žijú v 168 mestských a obecných getách, v 338 osídleniach na okraji miest a obcí a v 281 osídleniach vzdialených od obcí a často ešte oddelených prekážkami, ako potok, cesty alebo koľajnice.
Z Rómov žijúcich v getách a osídleniach blízko miest a obcí býva vyše polovica v murovaných domoch, ďalej v bytoch a napokon v chatrčiach. Elektrinu má 91 percent rodín, 59 percent má plyn, ale len 37 percent vodovod a 19 percent kanalizáciu. V 80 percentách prípadov sa dá k osídleniu dostať po asfaltovej ceste.
V prípade osád vzdialených od obcí nemá asfaltovú cestu 40 percent, zvyšuje sa aj počet ľudí bývajúcich v chatrčiach na 21 percent.
(haj)
