ch prekážok, keď sa Moskva po rokoch váhania rozhodla. Putin v máji sľúbil urýchliť schválenie protokolu, ak Európska únia podporí vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie.

Európska únia prijala rozhodnutie Moskvy s nadšením a obracia sa na Spojené štáty, ktoré zmluvu v roku 2001 zamietli, aby svoj názor prehodnotili. "Putin sa dostane do histórie ako záchranca Kjóta," reagoval Benito Mueller, ekologický expert z britského Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. Veľkú nespokojnosť vyslovila silná skupina ruských ekonómov. Predpovedajú zbrzdenie hospodárskeho rastu.

Kjótsky protokol ešte musí ratifikovať parlament, kde má prezident Vladimir Putin bezpečnú väčšinu. Kedy budú poslanci hlasovať, zatiaľ nie je jasné. Rusko má až 17-percentný podiel na celosvetovom znečistení emisiami. Dokument pritom nie je platný, kým ho neratifikuje aspoň 55 rozvinutých krajín, ktoré sa z najmenej 55 percent podieľajú na svetových emisiách škodlivých skleníkových plynov. Bez Ruska doteraz signatári zmluvy predstavovali len 44 percent všetkých vypúšťaných emisií. Zmluvu nepodpísali aj ďalší veľkí znečistovatelia - Čína a Austrália.

"Je to politické rozhodnutie, je to vynútené rozhodnutie," vyhlásil na zasadaní ruskej vlády Putinov ekonomický poradca Andrej Ilarionov. Ten vedie tábor odporcov protokolu. Pripojenie Ruska k medzinárodnému dohovoru podľa odporcov zbrzdí hospodársky rozvoj krajiny a Putinov cieľ zdvojnásobiť za desať rokov hrubý domáci produkt bude nedosiahnuteľný. (čtk, reuters)

Základné údaje o Kjótskom protokole* Prijatím a naplnením protokolu by boli v rokoch 2008-2012 znížené emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990.

* Väčšina priemyselných krajín Západu by mala emisie znížiť, niektoré si však vyrokovali možnosť zachovať produkciu emisií, alebo aj možnosť jej zvýšenia.

* Emisie majú znížiť o šesť až osem percent krajiny Európskej únie, Švajčiarsko, Rumunsko, Bulharsko a Spojené štáty.

* K 4. februáru 2003 Kjótsky protokol podpísalo 84 štátov, ratifikovalo 60, pristúpilo k nemu alebo ho schválilo 121 štátov.

* USA a Austrália protokol odmietli. USA kritizovali, že núti obmedzovať emisie len vyspelé štáty, poškodil by americkú ekonomiku a globálne oteplovanie vinou emisií nie je vierohodne vedecky dokázané, USA sú najväčším producentom skleníkových plynov - zhruba 25 percent globálnych emisií.

* Podľa niektorých ekonómov znamená Kjótsky protokol okamžité vysoké náklady a výsledok až za stovky rokov. Náklady ponesú bohaté krajiny, ktoré by mali drasticky obmedziť emisie, všetky zisky plynú rozvojovým krajinám, ktoré môžu ďalej produkovať emisie a doháňať v hospodárskom raste Západ. (čtk)