Pôvodný návrh zákona s členmi oboch rád vôbec nerátal, boli do neho vsunutí aj s mnohými ďalšími až v poslaneckom návrhu. Právnik a občiansky aktivista Vladimír Pirošík si myslí, že na to "nebol dôvod, pretože nejde o problémové verejné funkcie". Dokonca má pochybnosť, či je vo verejnom záujme, aby "v radách boli len zamestnanci či dôchodcovia a nie aj podnikatelia a ďalší profesionáli".
Poslanec za HZDS Dušan Jarjabek hovorí, že na vine bola "mediálna hektika", ktorá vládla okolo schvaľovania zákona. Dúfa, že príde novela zákona, ktorá členov rád vypustí. "Zákon je dnes taký prísny, že je problém byť členom mediálnej rady. Prax nám to ukáže veľmi rýchlo," povedal.
Predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin si myslí, že prípadnému konfliktu záujmov už dostatočne bráni aj zákon o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Člen rady napríklad nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo v hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech.
Keď sa tento týždeň vzdal funkcie a členstva podpredseda Rady STV Marek Maďarič, vedenie televízie naznačilo ako možný dôvod práve platnosť nového zákona. Maďarič tvrdí, že to s jeho odchodom nesúvisí a dôvodom je to, že nevidí "zmysluplnosť svojej činnosti v rade". Maďarič je ako živnostník asistentom poslanca Čaploviča za stranu Smer. Za konflikt s prácou člena Rady STV to však nepovažuje.
Predseda Rady STV Miroslav Kollár zatiaľ nevie o tom, že by sa niekto ďalší chcel vzdať členstva. "Ja osobne chcem v nasledujúcich týždňoch urobiť potrebné kroky na to, aby som mohol v rade zostať," povedal.
Ak do 30 dní členovia oboch rád budú podľa zákona v konflikte záujmov, mal by konať výbor parlamentu. Pirošík si však myslí, že v zákone sú nejasnosti, ktoré by mohol čiastočne odstrániť výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ak prijme interpretačné uznesenie k nejasnému dovetku. Ten totiž umožňuje pri určitých povolaniach výnimku zo zákazu podnikania. (zu, joč)
