Hana Sorrosová,
textárka,
mama Lucky Vondráčkovej
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Vždy sa s ňou dalo dohodnúť. Asi preto, že jej nikto nebránil, aby vyskúšala všetko, čo ju bavilo. Nemala potrebu vyrábať problémy.
Čo na nej najviac oceňujete?
Že stojí oboma nohami na zemi a je normálna. Ani si nedokážem predstaviť, že by som mala doma nejakého urevaného fagana, nafúkaného na svoju pofidérnu kariéru. Viem, že Lucia oceňuje, ak niekto niečo naozaj dokáže a zároveň si je vedomá, že svetská sláva je len poľná tráva.
V čom ste si podobné?
Obe rady čítame, aj keď každá z nás celkom iné veci, obe máme rady cudzie jazyky, na ktoré máme talent, obe sme dosť maličké a ani jedna z nás nie je lenivá.
V čom úplne odlišné?
Nikdy by som nešla na javisko, ani keby mi ponúkali... neviem čo.
Kedy ste dcére napísali prvý text piesne?
V roku 1993 to bol text na pieseň E. T., na ktorú sa neskôr podaril urobiť aj klip.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Keď prekonala sama seba, čo dá najviac práce. Bolo to niekoľkokrát, keď skutočne bojovala a vybojovala si svoje.
Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že pôjde po stopách svojej tety a bude speváčka?
Nešla iba po stopách svojej tety. Tú vídala minimálne. Najviac ju, samozrejme, ovplyvnila práca jej otca, ktorý spolupracoval celé jej detstvo so skupinou Marsyas, neskôr s Turbom a Luciou Bílou. Lucka chodievala na koncerty a stále si spievala. Samozrejme, že ju to ovplyvnilo, aj keď my sme si mysleli, že práve preto, že videla, aké je to všetko ťažké, vyberie si iné povolanie.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Na vysokej škole som mala pedagogiku, psychológiu a niečo som o tom čítala, nie však veľmi usilovne. Myslím si, že vo výchove je najdôležitejší dobrý príklad a že s krikom sa nikdy nič nevyrieši.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Pretože ich mala veľmi rada, čítali sme jej ich všetci. Najlepšie to však išlo nášmu dedovi Jirkovi zo Slatiňan.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Že sme boli nedôslední a nenútili ju do hry na piane. Teraz síce na ňom hrá, ale sama cíti, že by to mohlo byť aj lepšie.
Myslíte si, že si rozumiete?
Musím si zaklopať. Áno.
Dodnes jej nejako pomáhate?
Stále spolupracujeme na hudobnom poli, často sa navštevujeme, otvorene sa zhovárame o všetkom a navzájom si pomáhame.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Práve dnes Lucka prišla vlakom z Košíc, kde včera nakrúcala pre televíziu. Vlak vždy zostane stáť vo Vršoviciach, takže sa u nás ako vždy stavila. No a rozprávala, ako sa mala na Slovensku a že to tam bolo skvelé.
Hana Sorrosová študovala na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a na DAMU v Prahe. Od roku 1993 píše texty piesní. Je nositeľkou ceny Hit roka 2001 za text piesne Dlouhá noc. Píše aj anglické texty a prekladá anglické pesničky do češtiny. Momentálne pracuje na textoch pre nové cédečko Evy Pilarovej, Jakuba Smolíka, Šárky Rezkovej a na cédečku pre deti. Maľuje aj obrazy. Jej manžel Jiří je hudobný skladateľ. Okrem dcéry Lucie majú syna Davida.
Lucka Vondráčková,
speváčka, herečka,
dcéra Hany Sorrosovej
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Ani nie. Nerada som dostávala zlé známky, pretože som sa pritom cítila trápne. Brata som bez problémov ráno vodievala do materskej škôlky a podobne ako moji rodičia som zbožňovala zvieratká. Bola som ružové dievčatko, ktoré miluje cukrovú vatu, množstvo vecí ju síce jeduje, ale vyspievať a vytancovať sa z toho sa jej zdá byť lepšie, ako robiť problémy. No a keď som mala záchvat zlosti, naši ma šupli do studenej vane a bolo.
Čo sa vám na mame najviac páči?
Jej fantázia. Maľovala obrazy, ktoré ľudí doteraz fascinujú. Mám pocit, že podobné je to s jej textami k pesničkám. Mama je múdra a ešte aj krásna.
Ktorý jej text považujete za naj?
Asi najväčšími hitmi boli piesne Džíny a Kdo tě má rád, ale teraz prichádza do rádií Vlajkonoš a ten je ešte lepší. Najradšej však mám Éru dvoch z platne Manon.
Aké vlastnosti ste zdedili po mame?
Som asi ako ona dosť tvrdohlavá, aj keď sa to prejavuje inak. U mamy v osobnom živote, u mňa na javisku.
V čom ste odlišné?
Mamu asi mrzí, že veci neriešim ihneď a okamžite. Radšej totiž nechám vyliatu kašu vychladnúť a až potom poupratujem. Niekedy je to zlé, pretože problémy sa ešte zhoršia, ale nikdy neurobím neuvážené súdy a som pokojnejšia.
Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Nevyčítam jej nič. Mám ju rada takú, aká je. Jedine, že mi nikdy nechce povedať niečo, čo vie a hodí mi slovník, aby som si to našla sama.
Rozprávala vám rozprávky?
Skôr dedko. Otec mi čítaval Tarzana a mama? Ona chcela, aby sme si s bratom čítali sami. Vďaka nej sme sa z potenciálnych televíznych maniakov stali milovníci dobrých kníh.
Dodnes vám nejako pomáha?
Maximálne. Netuším, ako to robí, ale zavolá presne vo chvíli, keď ju potrebujem počuť a poradiť. Nemá však rada, ak sa chválim.
Na čo z detstva si najradšej spomínate?
Mama to asi nevie, no ja som s ňou milovala nedele. Keď nebola škola, otec bol niekde na koncerte a doma to krásne voňalo obedom s broskyňami a horčicou. To bol super pocit! Okrem toho mala radosť a pozerala sa, ako sa mi podaril premet na trávniku. To bola výhra!
Čím si myslíte, že by ste jej urobili najväčšiu radosť?
Keby som nerobila zbytočné chyby a dala si poradiť. Lenže ja sa to všetko musím naučiť sama, a tak si prsty vždy popálim.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Určite bol strašne krásny. Pretože mama na rozdiel odo mňa mala na každom prste množstvo zamilovaných príma nápadníkov. A náš otec bol z nich asi úplne naj.
Lucka Vondráčková po šesťročnom konzervatóriu vyštudovala teóriu kultúry na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1990 hrala vo viacerých filmoch a divadelných predstaveniach. Za svoje úspešné cédečka získala štyri platinové a tri zlaté platne. V poslednom filme J. Jakubiska Post coitum stvárnila úlohu Kristíny, vo filme K. Janáka Snowboardisti postavu Kláry. V pražskom divadle Rokoko tento rok hrá Mariu v inscenácii Pod Južným krížom.
