BRATISLAVA - Ceny ropy včera prekročili hranicu 50 dolárov za barel po tom, ako sa rozrástli obavy z útokov na ropné zariadenia v Nigérii. Pri americkej ľahkej rope si burzy zapísali rekord 50,47 dolára za barel a v prípade ropy Brent 46,80 dolára. Nálada na trhoch zatiaľ nasvedčuje tomu, že ďalšie rekordy ešte prídu.
Čas na zmenu?
Priemerná cena ropy Brent bola v tomto roku 35,62 dolára. Americká ropa stála priemerne viac ako 39 dolárov. V porovnaní s minulým rokom je to zhruba o štvrtinu viac.
Politici si zatiaľ úvahy o potrebe zmeny prístupu k energetickým zdrojom príliš nepripúšťajú, ekonómovia začínajú hovoriť o tom, že cena ropy prešla do ďalšej - vyššej úrovne, než na akú bol svet doteraz zvyknutý.
Podľa OECD sa dlhodobejší nárast o desať dolárov za barel oproti v minulosti očakávanej cene 25 dolárov prejaví znížením rastu ekonomiky o štyri desatiny percenta a rastom inflácie o 0,4 percenta a nezamestnanosti o 0,1 percenta. Ešte výraznejší dosah očakáva MMF v rozvojových krajinách.
Ak by ceny zostali na dnešných rekordných hodnotách, musel by svet podľa viacerých analytikov počítať s rastom nákladov na hľadanie nových nálezísk ropy a na vývoj nových technológií, menej závislých od ropných produktov.
Kurzová záchrana
Spotrebiteľom v Európskej únii stlmila dosah drahej ropy relatívna sila eura oproti americkému doláru. Zvlášť to platí o slovenských spotrebiteľoch. "I keď sú ceny v dolároch na historických maximách, po prepočítaní boli ešte vyššie napríklad v lete 2000, keď bol dolár oproti euru na najvyššej úrovni," vysvetlil analytik Tatra banky Robert Prega.
Prega zatiaľ nemá obavy z vážneho vplyvu dnešných cien ropy na slovenskú infláciu. "Ten vplyv rozhodne nie je zďaleka taký veľký, ako by sa to mohlo zdať pri pohľade na graf vývoja ropy. Zatiaľ nikto nemenil očakávania, podľa ktorých by inflácia mala do konca roka klesnúť pod sedem percent," dodal Prega. S výnimkou benzínu a nafty, a prípadne niektorých dopravných služieb, sa rast ďalších cien zatiaľ nepredpokladá. Prípadný vplyv na ceny dopravy, rekreácií a ďalších energií by sa stále týkal "len" zhruba 15 percent spotrebného koša.
Aj to však platí len vtedy, ak sa potvrdia prognózy, podľa ktorých sa rast cien zastaví. "V opačnom prípade by to mohlo mať silnejšie a dlhotrvajúce účinky na ekonomiku. Najmä v EÚ, kde je už dlho nízke tempo rastu, by to mohlo viesť k citeľnejšiemu spomaleniu ekonomiky. A od tempa rastu v únii do istej miery závisí i dopyt po slovenských výrobkoch," upozornil Prega. (reuters, čtk, jj)
