Spočiatku nebola proti plynu žiadna ochrana, vojaci masovo umierali. Stávalo sa aj to, že niektorá z bojujúcich strán zle odhadla prúdenie vzduchu a vietor zavial smrteľne jedovatý plyn nad vlastné vojská.
Ako prvý sa používal chlór, asi najznámejší bol yperit. V roku 1917 pri Verdune Nemci prvýkrát použili aj fosgén. Objavili ho už v roku 1812. V porovnaní s ostatnými bojovými plynmi bol fosgén zákernejší. Staršie typy plynov vyvolali rýchlo kašľanie a každému bolo jasné, že sa nadýchol niečoho nebezpečného.
Fosgén vraj začal účinkovať o čosi pomalšie, vojaci si prvé príznaky otravy všimli až po istom čase, a preto vdýchli do pľúc viac plynu. Následky sa prejavovali až neskôr a boli vážnejšie - vojaci zomierali do 24 hodín od vdýchnutia jedu. Aby boli účinky chemických zbraní účinnejšie, armády ich miešali a vytvárali tak účinnejšie zmesi. (rp)
