S básnikom a prekladateľom Martinom Solotrukom o bratislavskom festivale Ars poetica"Myšlienke založiť tento festival predchádzal dlhodobý pocit, že na Slovensku chýba podujatie, ktoré by poéziu prezentovalo živým a naozaj moderným spôsobom," hovorí básnik a prekladateľ MARTIN SOLOTRUK o bratislavskom festivale poézie Ars poetica, na ktorom sa oddnes do nedele predstaví tridsaťštyri básnikov z devätnástich krajín. "Preto sme spolu so spisovateľom a vydavateľom Petrom Šulejom už od vlaňajšieho úvodného ročníka stavili na viacrozmernosť tohto podujatia."

Čo to konkrétne znamená?

Prezentovanie poézie formou básnických performance, ktoré boli sprevádzané dídžejskými setmi nositeľa národnej ceny za grafický dizajn Jána Šicka. Toto spojenie sa nám veľmi osvedčilo, vytvára celkom iné sprostredkovanie zážitkov pre viac zmyslov.

U nás je to nesporne novinka, platí to aj pre zahraničie?

Pokiaľ viem, žiaden z festivalov v strednej Európe takýto spôsob prezentácie nepoužíva.

Dominovať teda budú vystúpenia spájajúce poéziu s vizuálnou a, samozrejme, hudobnou zložkou. A čo milovníci klasických "večerov poézie"?

Úplne klasickým čítaním bude len popoludnie višegrádskych básnikov. Oproti vlaňajšku bude viac performance, sprevádzaných hudobným podkladom, k experimentálnym formám prejavu bude patriť vystúpenie známeho básnika, venujúceho sa zvukovej poézii, Jaapa Blonka z Holandska. Jeho interpretácia je na pomedzí slova a hudby, niečo ako prajazyk, kde sa ešte výkrik a jazyk neoddelili. Okrem tohto vystúpenia všetky zahraničné autorské performance odznejú v origináli i slovenskej interpretácii, o ktorú sa postarajú Táňa Pauhofová, Roman Luknár a Marek Geišberg.

Znamená to, že klasickým čítaniam už odzváňa?

U nás už dlho neexistuje prakticky nič iné ako tá klasická čítačka, navyše často na úrovni, ktorá by v zahraničí neobstála. Nemyslím úroveň textov, ale interpretácie. Práve inou formou prezentácie poézie chceme pozdvihnúť aj latku klasickej čítačky.

V čom sa ešte prejaví multikultúrnosť festivalu?

Zaznie na ňom hudba nielen pri čítaní poézie, ale aj na samostatných koncertoch, a organickou súčasťou podujatia je aj tanečné predstavenie či filmové projekcie.

Aké je ich prepojenie s poéziou?

Unikátny tanečný projekt bývalého sólistu londýnskeho Kráľovského baletu Mathewa Hawkinsa vznikol špeciálne pre tento festival na základe textového scenára, ktorý kombinuje do spoločného kontextu fragmenty básní súčasných slovenských a britských autorov. Prepojenie filmu a poézie môže byť jednak priamočiare - spracovanie básnického diela alebo osudov literátov, na druhej strane si poézia môže nájsť svoje miesto v samotnom filmovom médiu. Pripravených je okolo dvadsať celovečerných a pol stovky dokumentárnych filmov.

Je to bežné, že takéto veľké podujatie si organizujú samotní literáti, a nie producentský tím?

Poézia na Slovensku ešte nedospela do manažérskeho štádia, našťastie, viacerí z nás, ktorí ho organizujeme, majú manažérske skúsenosti z pôsobenia vo svojich vydavateľských, reklamných či producentských pozíciách.

Aké boli najväčšie problémy pri organizovaní tohto podujatia?

Finančné. Keby sme sa spoliehali len na rozpočet z ministerstva kultúry, nikdy by sme nemohli ani len nabrať odvahu zorganizovať toto podujatie, keďže granty boli zverejnené až v čase finálnych príprav. Navyše, tá suma je aj tak len zlomkom nákladov, podarilo sa nám však získať podporu viacerých zahraničných kultúrnych inštitútov na Slovensku. Nezanedbateľný je aj fakt, že mnohí umelci vystupujú na priateľskej báze. Keby chceli len časť štandardného tunajšieho honoráru, tak by sme ich nevedeli zaplatiť.

V čom vidíte najväčší význam festivalu?

Ars poetica prináša slovenskému publiku zahraničnú poéziu, umožňuje prirodzenú komunikáciu a tvorivú konfrontáciu autorov z mnohých krajín. A vedie k uvedomovaniu si toho, že poézia by už nemala zostať len v knihách, byť iba knižnou kultúrou, ale že je interdisciplinárnym, doslova univerzálnym jazykom.

Autor: ALEXANDER BALOGH