ia Verbeke, Gimena Nóbile, David Masajnik, Claudia Fontán

Rafael Belvedere má štyridsaťdva rokov. V detstve túžil byť ako Zorro, dnes by bol rád, keby mal pod kontrolou vlastný život. Zápasí s prozaickejšími problémami ako jeho detský hrdina, no ani s tými si nevie rady. V Buenos Aires vlastní reštauráciu, ktorú pred desaťročiami založil jeho otec. Tá sa ocitne v kríze, keď argentínsky trh zaplavia reštauračné siete nadnárodných korporácií. Na spolupracovníkov sa spoľahnúť nemôže, preto celé dni trávi v reštaurácii na úkor súkromného života. Kedysi navštevoval univerzitu, štúdium však zanechal - chcel konečne žiť. To, že sa s ním raz život takto zahrá, ešte tušiť nemohol.

Odchod zo školy mu skomplikoval vzťah k matke a tým, že na seba prevzal otcov podnik, na seba ušil psiu búdu v podobe "manželstva" s prácou. Manželka ho pred rokmi pre to opustila, nemá čas ani na svoju jedinú dcéru. Svoju mladú priateľku si drží na dištanc, len aby sa tento vzťah neskončil seriózne a nepriniesol so sebou ďalšie komplikácie. Rafael vedie život, ktorý dlho viesť nemôže - je nervózny, fajčí, pije, nadáva. Ale na to ho musí upozorniť infarkt.

Východiskový model argentínskej snímky Syn nevesty je jednoduchý. Muž v strednom veku je nútený prehodnotiť svoj doterajší život. Svoje vzťahy, svoje správanie k okoliu, a to všetko na pozadí príbehu dokonalého a vzorného vzťahu rodičov. Rodičov, ktorí chcú svoju lásku po štyridsiatich rokoch spolužitia spečatiť konečne aj cirkevným sobášom. Otec odišiel pred desaťročiami z Talianska, aby v Argentíne rozbehol pravú taliansku reštauráciu, matka, kedysi atraktívna žena, dnes trpí Alzheimerovou chorobou.

Film získal v roku 2002 nomináciu na Oscara v kategórii Najlepší neanglicky nahovorený film. Rozhodnutie členov Akadémie však nemusí byť po zhliadnutí filmu divákom jasné. Snímka zápasí s nie jednou prekážkou. Dĺžku 122 minút ani napriek množstvu dejových zvratov (príchod kamaráta z detstva, ktorý poriadne zamieša karty, vzťah k priateľke, k exmanželke, vedľajšia dejová línia sledujúca vzťah jeho rodičov) tento príbeh neunesie. Režisér sa nedokáže sústrediť na jeden motív, neustále rieši problém inej postavy.

Film je veľmi rozvláčny, jednotlivé dialógové scény sú príliš dlhé, patetické, a preto pôsobí Syn nevesty mimoriadne nekompaktne. Rovnako problematické je i žánrové začlenenie filmu. Na začiatku sa príbeh tvári dramaticky, ale skončí sa ako veselá komédia. Niekoľko nápaditých humorných momentov je popretkávaných srdcervúcimi moralizátorskými scénami, veľkými gestami, kritickými odkazmi na cirkev (zlyhanie cirkvi pri delikátnejších záležitostiach) a na skorumpované inštitúcie (peniaze vyriešia každý problém). A to je priveľa.

Syn nevesty je príliš ambiciózny film. Chce byť filmom o veľkých veciach. Niekedy môže byť menej ambícií viac.

Autor: Ildikó PongóOVÁ(Autorka je publicistka)