BRATISLAVA - Politici a štátni úradníci prideľujú zákazky súkromným firmám spôsobom, ktorý vyvoláva podozrenia z klientelizmu. Podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie Rudolf Kulman povedal, že úrady niekedy "tak šijú košieľku, že ťažko sa do nej niekto druhý oblečie". Znamená to, že podmienky výberového konania sú nastavené tak, že ich spĺňa iba jedna firma.
Tí, ktorí v súťaži neuspejú, sa prídu na úrad sťažovať, ale námietku nakoniec nepodajú z obavy, že sa dostanú na čiernu listinu a už nikdy žiadnu zákazku od štátu nezískajú.
Ešte jednoduchšia forma prideľovania zákaziek bez verejnej súťaže, metódou rokovacieho konania bez zverejnenia. Z peňazí štátneho rozpočtu dostali takýmto spôsobom firmy zákazky takmer v dvoch tretinách prípadov za desiatky miliárd.
Podľa Jána Hrubalu z odboru boja proti korupcii na Úrade vlády sú tieto údaje hrozivým signálom a "nevylučujem, že je to indícia, ktorá poukazuje na možný klientelizmus". Podľa neho je zákon o verejnom obstarávaní zrelý na novelu.
Zákon, ktorý dnes stále platí, tento neverejný spôsob umožňuje. Podľa Kalmana je najčastejším dôvodom "časová tieseň". Tie dôvody sú síce často ťažko obhájiteľné, ale ÚVO už s tým nemá čo urobiť.
"Ak využijú možnosť dať priamu zákazku, podľa dnešného zákona sa to dozvieme skôr od vás novinárov, ako oficiálne," povedal Kulman. Podľa zákona to má obstarávateľ do 48 dní jeho úradu oznámiť, ale to už je spravidla neskoro. "Zmluva je už podpísaná, realizácia často ukončená, čo my už s tým?"
Napríklad v Maďarsku sa musí takáto metóda obstarávania podľa Kalmana vopred oznámiť a úradníci musia aj dokázať, že je to nutné.
Za minulý rok dal ÚVO pokuty asi za 1,5 milióna korún, ale zákazky mali hodnotu takmer 61 miliárd. Okrem toho Kalman nevylúčil, že firma aj štátny orgán sa môžu dohodnúť na tom, že prípadná pokuta je už zakalkulovaná v cene. Dôkazy však neexistujú.
"Rokovacie konanie bez zverejnenia je jednou z najmenej stransparentných metód verejného obstarávania a ako taká aj potenciálnym zdrojom pre korupciu a klientelizmus," povedal Peter Kunder, konzultant Aliancie fair-play.
NKÚ takmer pri každej kontrole narazí na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní, ale o trestoch sa verejnosť nedozvie.
Metódu priamych zákaziek používa napríklad aj rezort vnútra, ktorý si takto vybral audítorsku spoločnosť, kúpil automobily či počítačový softvér na dobudovanie registra obyvateľov. Dohromady ide asi o 200 miliónov korún.
Podobne postupuje aj ministerstvo hospodárstva, ktoré manažuje vstup automobilky Kia na Slovensko. Zákazky bez súťaže dostali viaceré firmy, ktorým štát vyplatí viac ako 500 miliónov korún.
Úrad koná len vtedy, keď niekto oficiálne podá námietku. Kauzy, ktoré sa objavia v médiách, neprešetruje, lebo má vraj nedostatok ľudí. "Našťastie musíme urobiť zmeny v zákone o verejnom obstarávaní, lebo to chce od nás Európska komisia," hovorí Kulman.
Podľa prieskumu agentúry Focus pripravenom v roku 2003 pre Transparency International sa 73% percent respondentov-podnikateľov vyjadrilo, že pri verejnom obstarávaní dochádza ku korupcii vždy, či často. Len 4 % percentá sa vyjadrili, že ku korupcii pri obstarávaní nedochádza vôbec.
