Po boxeroch a hádzanároch sa o znovuspojenie rozpadom federácie oddelenej spoločnej súťaže pokúšajú basketbalisti. Česko-slovenský pohár má za sebou boje v skupinách a semifinále. Jeden z dvoch semifinálových turnajov sa hral v závere uplynulého týždňa v Pezinku. Ľubomírovi Urbanovi, koučovi Slovakofarmy Pezinok a najvážnejšiemu kandidátovi na uvoľnený post trénera reprezentácie Slovenska, a Michalovi Ježdíkovi, českému reprezentačnému trénerovi a oddielovému kormidelníkovi Sparty Praha, sme položili jedinú otázku.

V českej tlači sme čítali, síce v inej súvislosti, názor, že Česko-slovenský pohár je nezmyselná súťaž. Súhlasíte?

Michal Ježdík: „Naopak, má obrovský význam. Je to vynikajúca myšlienka, ktorá si však zaslúži lepší kabát. Neviem, ako vedenie Slovenskej basketbalovej asociácie, ale pozornosť zo strany českej federácie nebola adekvátna. Dotiahnuť treba najmä termínový kalendár.“

Ľubomír Urban: „Model súťaže ozaj nebol najšťastnejší, ale pokus hodnotím veľmi pozitívne. Spočiatku sa zmysluplnosť spoločnej súťaže prijímala rozpačito, viac z českej strany. Možno v tom bola akási ostýchavosť po odlúčení. Chýba nám vzájomná konfrontácia, veď obidve strany si majú čo ponúknuť. Pre Pezinok je Česko-slovenský pohár jednou z troch priorít sezóny - popri Saportovom pohári a lige. Okrem prestíže je ďalším stimulom možnosť dať mladým hráčom väčšiu šancu získavať medzinárodné skúsenosti. Spoločná súťaž bola možno narýchlo zorganizovaná, termíny neboli najvhodnejšie, ale som presvedčený, že by nebolo rozumné ju po prvom pokuse zmiesť zo stola.“ (šef)