Jej cieľom bolo tak znepríjemniť život ľuďom, ktorí boli pre režim nepohodlní, aby sa odsťahovali do cudziny.

Ak Obzinu odsúdia, bude to prvý komunistický minister, ktorý sa ocitne za mrežami. Obzina včera obžalobu v plnom rozsahu odmietol. Vyhlásil, že sa v súvislosti s akciou Asanácia ničoho nezákonného nedopustil.

V rámci Asanácie komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) podľa obžaloby nezákonným spôsobom nútila signatárov Charty 77 k tomu, aby si sami podali žiadosť o vysťahovanie z Československa. Podľa Obzinu bolo cieľom akcie „len to, aby boli zamietnuté žiadosti chartistov o dlhodobý pobyt v cudzine alebo aby sa žiadosti o vysťahovanie znovu preskúmali a kladne vybavili“.

Obzina tvrdil, že v žiadnom prípade svojim podriadeným neprikazoval, aby chartistov nútili k vysťahovaniu nezákonným spôsobom. „Vždy som vyžadoval bezpodmienečné dodržiavanie socialistickej zákonnosti,“ vyhlásil. Naopak činnosť Charty bola podľa neho v rozpore s vtedy platnými zákonmi.

Spolu s Obzinom sú obžalovaní za zneužívanie právomocí za akciu Asanácia ešte ďalší štyria vysokí funkcionári ministerstva vnútra: Oldřich Mézl, Zdeněk Němec, Vladimír Stárek a Zdeněk Wiederlechner.

Súd včera vypočul aj Zdeňka Wiederlechnera, ktorý zastával funkciu náčelníka 10. správy ŠtB. Táto inštitúcia mala sledovať, či ľudia nepriateľsky zameraní proti komunistickému zriadeniu neprenikli do niektorých spoločenských skupín, napríklad medzi umelcov, mládež alebo do školstva.

Wiederlechner odmietol, že by sa na akejkoľvek Asanácii podieľal a údajne o nej vôbec nevedel. Sám vraj nastúpil k ŠtB až v roku 1980, teda asi dva a pol roka potom, čo minister vnútra vydal na túto akciu príkaz.

Akcia Asanácia v mnohých prípadoch bola úspešná. Do cudziny odišiel napríklad súčasný hlavný pražský rabín Karol Sidon, spevák Jaroslav Hutka, herec Pavel Landovský. Naopak nátlaku odolali Petr Cibulka alebo hudobník Milan Hlavsa.

Rozpletenie kauzy bolo mimoriadne zložité nielen tým, že išlo o veľký počet obvinených a akciu, ktorá zahŕňala celé bývalé Československo, ale i kvôli svedkom. Mnohí z nich sa totiž po roku 1989 domov nevrátili.

Časť poškodených žiada aj náhradu škody od obžalovaných. Požadovaná suma sa pohybuje od 500 000 do viac než dvoch miliónov českých korún. (čtk)