Ako vnímate fakt, že o taký významný podnik ako Transpetrol sa z pôvodne 19 spoločností už zaujímajú iba dve?

Nevnímam to tragicky. Je pravda, že záujemcov bolo najprv podstatne viac, dalo sa však očakávať, že sa postupne ich počet zúži. Je to dané aj tým, že sieť investorov do ropného priemyslu nie je príliš veľká a zvlášť, ak má byť zároveň vstup na Slovensko v súlade s ich stratégiou. Nakoniec aj pri bankách, kde je sieť investorov rádovo väčšia, nebolo záujemcov o privatizáciu na Slovensku príliš veľa.

Nemyslíte si, že sa na poklese záujmu odrazili aj nevyjasnené právne spory o akcie Transpetrolu?

To si nemyslím, pretože investorom sme jasne deklarovali, že máme všetky právne prostriedky na to, aby sme vplyvy týchto sporov na podnik eliminovali. Investori sú o problémoch detailne informovaní. Nakoniec je pomerne časté, že pri privatizácii sa objavujú rôzne skupiny, ktoré chcú z nej nejakým spôsobom vyťažiť a myslím, že tak to vnímajú aj záujemcovia o Transpetrol.

Neobávate sa, že tieto nejasnosti sa odrazia negatívne na cene za akcie podniku?

Môžem povedať, že máme všetky prostriedky nato, aby sme týmto vplyvom zabránili.

Aké?

Otvorene sme deklarovali, že ide o spory štátu, a nie budúceho akcionára Transpetrolu. Ak sa teda niečo stane s akciami, na ktoré je zatiaľ vydané predbežné opatrenie a sú zablokované, bude to problém štátu, a nie investora. 49-percentného balíka, ktorý získa investor, sa to nedotkne.