BANSKÁ ŠTIAVNICA - Týždeň po pietnej spomienke v Sklenom, kde počas SNP zahynulo 187 nemeckých civilov, si podobnú tragédiu pripomenuli cez víkend aj v Banskej Štiavnici. Na stretnutie prišli rodáci z celého Nemecka, ktorí pochádzajú z bývalých nemeckých obcí Píla a Veľké Pole pri Žarnovici. Sedemdesiatdeväť mužov a jedna žena prevažne z týchto obcí našli smrť vo vagónoch na železničnej stanici v Banskej Štiavnici. Stalo sa to v noci z 25. na 26. septembra 1944 krátko po vypuknutí Povstania.

Cornélius Prommer, ktorého rodina sa neskôr usadila v blízkosti Hannoveru, organizuje stretnutie rodákov pravidelne. Prišiel o viacerých známych, mená jeho dvoch susedov sú aj na spomenutom obelisku. K pamätníku položili každej z 80 obetí symbolickú červenú ružu. "Z miest, ktoré sme považovali za svoj domov, sme museli odísť. Pre mnohých to bol trpký údel," spomína si pán Prommer. Prípad Skleného má na stole Generálna prokuratúra, štiavnický prípad sa zatiaľ nevyšetruje.

Nemeckí obyvatelia boli z Veľkého Poľa a Píly internovaní niekoľko dní pred tragédiou. Nákladnými autami ich odviezli do Žarnovice a tam presadili do vlaku. Časť z nich do dobytčích vagónov. Boli tam natlačení hlava na hlave a nedalo sa dýchať. V Hronskej Dúbrave ich presadili na úzkorozchodnú železnicu do Štiavnice. Vagóny predtým dezinfikovali a zapáchali z nich chemikálie. Ľudia sa dusili, nemali čo jesť a piť. Trvalo to niekoľko dní. Mnohých sa zmocňovalo šialenstvo a začali piť vlastný moč. Keď v Štiavnici niektoré vagóny otvorili, ľudia sa chceli rozutekať. Niektorých postrieľali, iní zomreli hladom, smädom alebo sa zadusili. Na cintoríne dnes stoja dva masové hroby. O tragédii sa roky mlčalo. Prvý obelisk postavili až v roku 1994. Druhý hrob nie je označený dodnes.