Maďarský minister financií Tibor Draskovics (na snímke) má starosti s rozpočtom. Vláda sa rozhodla, že do ich riešenia zapojí i banky. Rozdiel medzi úrokmi na vkladoch a rokmi za úvery zdaní.

FOTO - TASR

h pre ostatné ekonomické odvetvia, na 24 percent.

Vláda argumentovala tým, že banky dosiahli v posledných rokoch vďaka štátom podporovaným hypotekárnym úrokom a vysokému základnému úroku centrálnej banky výrazné zisky a že by niečo z toho mali do rozpočtu vrátiť. Podľa jej očakávaní by mala nová daň priniesť ročne 30 miliárd forintov navyše.

Banky, naopak, tvrdili, že zďaleka nie sú najziskovejším odvetvím hospodárstva, že vyššia daň iba pre jedno ekonomické odvetvie nezodpovedá trhovým princípom a skresľuje súťaž, a že niečo podobné existuje iba v jedinej európskej krajine, Bielorusku.

Na rokovaniach vo štvrtok sa predstavitelia a vlády a bankového sektora dohodli na vzájomnom kompromise. Banky podľa premiérskeho kandidáta Ferenca Gyurcsánya uznali nárok vlády, aby vo zvýšenej miere prispeli k nákladom na ekonomickú a sociálnu modernizáciu krajiny. Vláda sa naopak zaviazala, že budú zvláštnu daň platiť iba dva roky.

V piatok vláda rozhodla, že sa zvláštna daň vo výške šiestich percent nebude platiť z bankových ziskov, ale iba zo zisku z úrokového diferenciálu, ktorý je tvorený rozdielom medzi úverovými a vkladovými úrokmi.

Podľa predsedu maďarského bankového zväzu Tamása Erdeiho by mala táto daň pre rozpočet zabezpečiť požadovaných 30 - až 32 miliárd forintov ročne a zvýšené náklady by zároveň boli aj pre banky znesiteľné.

Názor po štvrtku zmenil názor aj šéf najväčšej maďarskej bankovej skupiny OTP Sándor Csányi. Ten v rozhovore pre denník Népszabadság, zverejnenom minulú sobotu, ešte hrozil prenesením niektorých činností OTP, napríklad obchodovania s kreditnými kartami, na Slovensko. Dohodu však označil za prijateľný kompromis, zvýšené náklady vraj dokáže jeho banka vyrovnať bez toho, aby to pocítili jej klienti.

PETER MORVAY