Palestínčania sa snažia uhasiť oheň na jednom z Arafatových vrtuľníkov, ktoré včera zničili izraelské rakety.
FOTO - REUTERS
é neboli.
Odveta Izraela za víkendovú najstrašnejšiu sériu atentátov za posledné obdobie bola tvrdá. Schválil ju aj Washington - oznámil, že Izrael mal právo „brániť sa“. Odpoveď na terorizmus dosiahla veľmi vysoký stupeň tvrdosti v škále možných reakcií, no podľa všetkého ešte stále nie maximum. K znovuobsadeniu palestínskej autonómie a zbaveniu Arafata moci Izrael neprikročil, aj keď včera ráno to ešte na zasadaní vlády žiadalo sedem ministrov. Arafat si to však môže vyložiť ako varovanie: ešte jeden takýto atentát a palestínska samospráva sa stane minulosťou.
Vo víkendových samovražedných atentátoch v Jeruzaleme a Haife, pri ktorých prišlo o život 25 ľudí, mnohí Izraelčania vidia rovnakú symboliku, ako v útoku na „dvojičky“ 11. septembra v USA. Izraelská vláda napokon rozhodla, že odpoveď nebude takým istým vyhlásením vojny, aké adresovali USA svetovému terorizmu po atentátoch v New Yorku a Washingtone. Podľa všetkého aj na nátlak USA. Keby Izraelčania prevzali moc v palestínskej autonómii a vojenskou silou utopili posledný zvyšok palestínskeho odporu, bol by to dramatický krok, ktorý by zamiešal karty v celom blízkovýchodnom regióne, či dokonca islamskom svete. Čoraz viac Izraelčanov si však myslí, že na to už dozrel čas.
Odkedy vypukla palestínska intifáda, nikto nedal presvedčivú odpoveď na otázku, do akej miery je Arafat zodpovedný za ozbrojené akcie a terorizmus a nakoľko má situáciu pod kontrolou. Sami Palestínčania vytvárajú okolo jeho osoby mystérium. V Izraeli však intifáda zmenila verejnú mienku. Niekdajší odporcovia a stúpenci mierového procesu sa líšia už len v tom, koľko viny pripisujú samotnému Arafatovi. Podľa prvých atentáty sám riadi, podľa druhých proti nim len dôsledne nebojuje. Využíva ozbrojené a teroristické skupiny ako časť stratégie - alebo stráca moc v prospech skupín, ktorým vyhovuje súčasná násilná situácia, pretože potvrdzuje ich legitimitu.
Samovražedné atentáty Arafata politicky vážne poškodili. Došlo k nim v čase, keď si práve očistil imidž po prejavoch sympatií Palestínčanov s bin Ládinom a darilo sa mu vyhrávať diplomatickú bitku proti Izraelu, ktorý chcel položiť znamienko rovnosti medzi palestínskymi ozbrojenými akciami a terorizmom al-Káidy.
Návrat k dialógu s Izraelom, o čo sa v súčasnosti intenzívne pokúšajú USA, by vyžadoval skutočnú vojnu. Takú, ktorú by museli Palestínčania vybojovať sami medzi sebou. A proti Arafatovi by boli tí, ktorí vlastnia zbrane.
Atentáty vlastne Arafata tlačia do takejto vojny. Atentátnikom muselo byť jasné, že útoky takéhoto rozsahu už medzinárodné spoločenstvo tolerovať nebude a symbolické kroky proti terorizmu po nich nebudú stačiť. Že Arafat raz nebude môcť nedostatok akcie proti terorizmu vyvážiť reputáciou, ktorá hovorí, že on jediný je medzi Palestínčanmi zárukou dialógu. Do tejto vojny ho včera tlačil aj Izrael svojimi raketami.
