Je to jediná slovenská inštitúcia, ktorá spravuje práva slovenských filmov vyrobených s väčšinovou účasťou štátu a ktorá uchováva a sprístupňuje národné kinematografické dedičstvo. Edičné oddelenie vydáva filmový mesačník Film.sk a publikácie v štyroch edíciách.
Od roku 2000 sú v SFÚ archivované aj scenáre, dialógové listiny a kompletné zabezpečovacie materiály - negatívy obrazu, negatívy zvuku, medzinárodné pásy slovenských filmov, ktoré sa vyrobili v Slovenskej filmovej tvorbe do roku 1990/1991. "Tieto materiály boli za éry, keď bol ministrom kultúry Ivan Hudec a riaditeľom SFÚ Marián Kováčik, nelegitímne prevezené zo Slovenského filmového ústavu na Kolibu. Neboli predmetom privatizácie, Koliba si ich prevzala do svojej správy a filmovému ústavu účtovala nájomné za to, že sú tam uložené. Bola to veľká kauza, a ústav takto vlastne prišiel o peniaze, ktoré mal pôvodne vymedzené na zveľaďovanie svojich priestorov," hovorí generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký.
Verejnosti je stále prístupný fond slovenských filmov (hraných, krátkometrážnych, spravodajských), videotéka, knižnica, v ktorej je vyše 8000 odborných titulov, dokumentácia k 12 000 tvorcom, našim i zahraničným, prezenčne sú k dispozícii scenáre, dialógové a technickomontážne listiny. Začali sa digitalizovať fotonegatívy a plagáty slovenských hraných filmov.
V Slovenskom filmovom ústave je aj štrnásť pozostalostí, štyri sú už spracované - režisérov Ela Havettu, Vladislava Pavloviča, Andreja Lettricha a kameramana Karola Kršku. K nim je, samozrejme, prístup verejnosti obmedzený.
O modernizácii budovy na Grösslingovej ulici v Bratislave sa hovorilo už v roku 1999, projekt prestavby bol vtedy schválený ako vládny program. Nič z neho sa však nezrealizovalo, rozpočet, pôvodne vyčíslený na 50 miliónov korún sa zoškrtal.
Dnešná podoba sídla filmového ústavu je preto výsledkom len prvej etapy prestavby. Ďalšia sa začne až v roku 2006: "Rok sme pracovali pri zvuku vŕtačky a v neskutočnom prachu, od rekonštrukčných prác si musíme trochu oddýchnuť," vysvetľuje Peter Dubecký. Zrekonštruovať treba ešte prístavbu v dvorovej časti, vybudovať kinosálu pre 70 ľudí a vylepšiť celkový vstup do priestorov archívu. (kk)
