Plagát s portrétmi unesených Talianok na rímskom Kapitole.
"Pán Blair, pre vás som nič, len jeden človek z Veľkej Británie, ktorý má rodinu ako vy a viem, že mi môžete pomôcť," odkázal cez video premiérovi Veľkej Británie rukojemník Ken Bigley. Mal oblečenú oranžovú kombinézu ako americkí väzni na Guantáname a bol zdrvený.
Premiér Blair však nemôže oficiálne pre Kena Bigleyho urobiť nič. Briti totiž únoscom a teroristom neustupujú. Správajú sa tak v Severnom Írsku a teraz aj v Iraku.
Neoficiálne a potichu sa môžu pokúsiť o ich oslobodenie špeciálnym komandom. To však chce čas a ten nemajú. Dvoch Američanov, ktorých držali s Bigleym, už popravili.
Držať si túto líniu tvárou v tvár kľačiaceho Kena Bigleyho a jeho manželky, ktorá o ňom hovorí ako o milujúcom manželovi a prosí o jeho návrat domov, však nie je nič jednoduché. John Curtice, profesor politológie na Starthclyde University hovorí, že premiér Blair je už na takéto situácie pripravený a "zocelený v bojoch".
Podobne je na tom premiér Silvio Berlusconi v Taliansku. Dvoch rukojemníkov už Talianom zabili. Teraz sa špekuluje, čo je s "dvomi Simonami", ako v Taliansku hovoria humanitárnym pracovníčkam, ktoré únoscovia zajali v Iraku. Simona Pariová a Simona Torrettaová sú vôbec prvé zajaté ženy. Navyše sú humanitárne pracovníčky a s vojnou v Iraku pravdepodobne nesúhlasili.
Ak by sa ich popravy potvrdili, znamenalo by to, že únoscovia prekročili ďalšiu hranicu: zabíjajú ženy, ktoré prišli do Iraku pomôcť. Západná spoločnosť je na zlé zaobchádzanie so ženami citlivá, emócie sú preto vypuklejšie a tlak na vládu výraznejší.
Rukojemnícke drámy zasahujú verejnú mienku. Únoscovia verejnosti hovoria, že všetko je jednoduché. Stačí len splniť ich podmienky a všetko je v poriadku. Preto rodina Kena Bigleyho hovorila o "sabotáži", keď sa ukázalo, že prepustenie dvoch irackých väzenkýň, ktoré by mohli vymeniť za jeho život, sa nebude konať.
Bigleyovcom už nikto nevysvetlí, že je to tak správne, lebo s teroristami sa nevyjednáva. Na politikoch však je, aby to vysvetlili verejnosti. Mnohí analytici hovoria, že minimálne v prípade Británie a čiastočne aj Talianska je dobre, že vlády v ich postojoch podporuje aj opozícia. Aj opoziční politici vedia, že ak sa ocitnú v podobnej situácii, nebudú mať veľmi na výber.
JANA MIKUŠOVÁ
