Marián Geišberg
herec, brat Jany Oľhovej
Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Na sviatok Všetkých svätých. Jana ostala u nás na noc. Na môj vkus sa málo stretávame. Sme traja súrodenci a všetci sme voľajako "rozprášení" po svete. Jana je v Martine, čo je dosť ďaleko od Bratislavy, ďalší náš brat, Peter, žije už mnoho rokov v americkom San Diegu.
O čom sa zhovárate?
O rodine. Jana veľmi často hovorí aj o divadle, ale ja ju od toho odhováram. Pravdou však je, že keď som mal toľko rokov, čo ona, tiež som o tom stále "táral". Teraz jej tvrdím, že som "ďalej" ako je slovenské divadlo, že už by som chcel rozmýšľať nad niečím iným. Sestra chce zachrániť slovenské divadelníctvo, hoci to nemá v kompetencii. Neuvedomuje si, že je to vlastne v moci všetkých ľudí, žijúcich na Slovensku, a nie jednotlivcov.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Nadriadený - podriadený. Ja som bol starší brat a ona mladšia sestra. Rovnako aj ja som bol voči nášmu staršiemu bratovi v pozícii toho mladšieho. Takže asi tak, ako medzi psami, alebo inými zvieratkami: vedúci svorky bol vždy ten starší. Ten, kto tvrdí, že je to nejako ináč, tak klame.
Kto z vás vychádza lepšie s rodičmi?
Myslím si, že Jana vychádza s mamou lepšie. Vzťah matky a dcéry je vždy dôvernejší, vzťah matky so synom je zasa komplikovanejší. Jana má päť detí, a tak jej naša mama pomáha a sú spolu častejšie. Ale asi by som to nehodnotil slovami lepší a horší...
Zdôveruje sa vám vaša sestra?
Zdôveruje sa mi s pracovnými vecami. S osobnými si asi vie poradiť aj sama. Neviem, či by som mohol byť pre ňu dosť dobrým radcom. Ak sa mi však niekedy aj zdôverila, tak som to nikdy nezneužil.
Na čom sa viete pohádať?
Vieme sa pohádať v názore na život. Jana ako žena má iný prístup ako ja - muž. Istú úlohu zohráva aj fakt, že ona hrá vo vidieckom divadle, ja zas v hlavnom meste, a tak v pracovných oblastiach môže prísť, povedzme, k istej malej disproporcii. Politika ju narozdiel odo mňa zaujíma iba okrajovo - len v tom, či bude môcť ľahšie vychovávať deti, alebo ťažšie.
Čo si viete vyčítať?
Vyčítam jej občas, že je málo priebojná. Ona je veľmi hrdá, je to človek, ktorý do dnešného sveta ani veľmi nepatrí. Verí v také hodnoty ako je pracovitosť, solídnosť, dochvílnosť. Niežeby som sám v tieto hodnoty neveril, ale už viem, že "vietor fúka" odinakiaľ, takže všetko ostáva iba na samotnom človeku... Vieme sa pohádať na tom, že červený koberec na ňu nikde nečaká a niekedy by mala sama aktívne zapracovať. V poslednom čase si však uvedomujem, že mnohé je otázkou šťastia a náhody a že tu nič nie je na výčitky. Už nás to prešlo obidvoch a každého z iného dôvodu...
Čo si neodopriete?
Často som taký unavený, že musím vypnúť. Keď zacítim možnosť a mám najmenšiu príležitosť, tak utečiem do prírody alebo doma len tak spím a odpočívam.
Čo si neodoprie vaša sestra?
Má to ťažké, nemôže "vypínať", keď má päť detí. Asi by jej padlo vhod mať čas iba pre seba. Asi by jej spravilo veľkú radosť ísť niekam bez rodiny, iba s priateľmi. Neviem, či vôbec pozná ten uvoľnený pocit... Myslím, že po tom podvedome túži, hoci sama mi to nehovorila. Je dosť skromná - je hlboko veriaca, nie je ani jedáčka, netrpí na alkohol, nefajčí, je vegetariánka. Vôbec si neviem predstaviť, čo by si nedokázala odoprieť.
Ako by ste charakterizovali svoju sestru?
Je pracovitá, výkonná, cieľavedomá, má pevnú vôľu, vie na sebe zapracovať, nenávidí pretvárku, je veľmi dobrá pozorovateľka. Nevie odpúšťať, keď ju raz niekto sklame.
Čo sa vám na vašej sestre najviac páči?
Napriek tomu, že má toľko detí a starostí, že trikrát musela odísť z divadla, dokázala sa doň trikrát vrátiť a, ako my herci tomu hovoríme, vždy sa znovu "chytila". Je nesmierne húževnatá. Obdivujem na nej, že dokáže syzifovsky, ako skarabeus, tlačiť tú svoju guľku pred sebou.
Herec, muzikant, básnik a spisovateľ Marián Geišberg má okrem sestry - úspešnej herečky Divadla SNP v Martine Jany Oľhovej - aj staršieho brata Petra, ktorému sa splnil sen z mladosti - žije na západnom pobreží USA a zažíva osud kamionistu. I keď Mariána Geišberga často vídať v predstaveniach bratislavského Divadla A.HA, domovskou scénou herca je Činohra SND, kde len pred niekoľkými dňami odznela s jeho účasťou premiéra antickej Sofoklovej hry Vládca Oidipus. Budúci rok ho televízni diváci uvidia v dvoch pripravovaných novinkách: v hudobnom filme Rennie a v televíznej adaptácii hry Simona Graya Na konci hry.
Jana Oľhová
herečka, sestra Mariána Geišberga
Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Nedávno som u brata prenocovala a bola som sa pozrieť aj na predstavenie Na konci hry, v ktorom Marián hrá (dnešný dvojportrét súrodencov sa podarilo našej fotografke zachytiť na vysvietenej scéne práve k tomuto predstaveniu - pozn. red.). Inak sa väčšinou stretávame cez prázdniny a na Vianoce, počas roka je to ťažšie.
Aké sú témy vašich rozhovorov?
Preberáme rodinné veci, rozprávame sa o mame a potom, samozrejme, zabŕdneme aj do divadla. On si ponadáva, ja si ponadávam, začneme pochybovať, či naša práca má nejaký zmysel.
Aj sa niekedy navzájom pochválite?
Ani nie.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Ja som mladšia od Maroša o šesť rokov, vždy som bola preňho tá mladšia sestra. Ako aj pre nášho najstaršieho brata Petra. Nebrávali ma so sebou do partie. Porozumeli sme si viac, až keď sme boli starší. Obdivovala som Maroša, vždy bol popredu, a možno keby jeho nebolo, tak sa ani nestanem herečkou.
Kto z vás vychádza lepšie s rodičmi?
Kým ešte otec žil, vždy bolo medzi ním a Marošom napätie. Známy konflikt otec-syn. Marián sa rád túlal a otec to neznášal. Ja som zas bola otcov miláčik, bola som jeho "dcérenka". S mamou vychádzame veľmi dobre. Obaja.
Zdôveruje sa vám brat?
Keď osamieme, tak si niekedy čo-to aj povieme. Ale nemusíme toho veľa rozoberať, vieme o sebe dosť aj bez slov.
Na čom sa viete pohádať?
Napríklad, keď je on veľmi radikálny, ja sa snažím hľadať strednú cestu. Ide však skôr o výmenu názorov ako o hádku.
Ste pokojné typy ľudí?
No... to sa teda nedá povedať!
Čo si najčastejšie vyčítate?
Ani neviem... Stáva sa, že mi Maroš vyčíta, že by som mala byť priebojnejšia a viac si veriť. Pýta sa ma, čo ešte doteraz robím v Martine. On sám však tiež pracoval v našom divadle a pamätám sa, ako sa mu odtiaľ ťažko odchádzalo. A potom, neviem aký má názor na to, koľko mám detí. Myslím, že aj to mi už raz vyčítal.
Čo si neodopriete?
Viem byť občas egoistická. Viem si urvať trochu času iba pre seba. Napriek obetavosti, ktorú v sebe mám, neodopriem si to.
Čo si dopraje váš brat?
Myslím, že aj on má rád slobodu...
Keď bol mladší, bol v strede množstva priateľov, dnes je to už trochu inak. Má veľa práce. Keď skončí predstavenie, ide domov.
Ako by ste ho charakterizovali?
Nekompromisný, rebel, veľmi citlivý.
Ako najradšej relaxujete?
Ak ma predstavenie baví, relaxujem tým, že idem do práce. Niekedy som už pred večerom veľmi unavená a mám pocit, že asi hra nedopadne dobre, ale nakoniec sa vždy ukáže, že keď je človek unavený, zapracuje ešte lepšie...
Čo sa vám na Mariánovi najviac páči?
Je veľmi otvorený. Vždy povie, čo si myslí.
Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o svojom bratovi z "overených zdrojov"?
V jednom rozhovore som sa dočítala, že by chcel byť cigánom. (Spomínaný rozhovor poskytol Marián Geišberg na jar tohto roku práve pre naše Tv oko - pozn. red.) Neprekvapuje ma to uňho. Mám podobný pocit - v detstve som mala veľa kamarátok cigánok... Okrem toho Maroš chcel byť voľakedy aj námorníkom, vyplývalo to z jeho túžby po slobode, po nekonvenčnom spôsobe života.
Herečka Jana Oľhová spolu s bratom Mariánom Geišbergom pred pár týžďňami dokončila nakrúcanie hudobného filmu košickej televízie Rennie. Popri tom, že so svojim manželom - známym umeleckým fotografom Matejom Oľhom - vychováva päť detí - najstarší syn je maturant, najmladšia dcérka má len štyri roky - účinkuje vo viacerých úspešných predstaveniach Divadla SNP v Martine. S hrou Don(a) Juan(a), kde stvárňuje hlavnú postavu, za ktorú bola nominovaná aj v ankete Dosky 2001 na cenu pre najlepšiu herečku poslednej sezóny, zožalo martinské divadlo úspech v Prahe i v Poľsku. Diváci ju môžu uvidieť aj v inscenácii hry Woodyho Allena Zahraj to znovu sám alebo v Ostrovského Bankrote. Medzi pripravované tituly patrí Lorcova Krvavá svadba v réžii Jozefa Gombára a Moliérov Tartuffe
Autor: Tina Čorná / Foto: Desana Dudášová
