BRATISLAVA - Vládna koalícia sa ani na druhý pokus v utorok v noci nezhodla na štátnom rozpočte na budúci rok. Premiér Mikuláš Dzurinda povedal, že rokovania bývajú komplikované, keď ide o peniaze, predseda ANO Pavol Rusko priznal, že je to ťažké a podpredseda KDH Pavol Minárik dodal, že nespokojnosť je veľká.
Koaličné rozhovory o rozpočte už doteraz trvali takmer osem hodín, pokračovať budú o týždeň.
KDH, SMK i ANO stále trvajú na svojich požiadavkách, ktoré však prevyšujú možnosti návrhu rozpočtu o 10 mld korún. Pôvodne sa mala rozdeliť len miliarda. Minister financií Ivan Mikloš navrhol 530 miliónov pre zdravotníctvo, 100 pre rezort spravodlivosti, 140 pre vnútro a 230 pre pôdohospodárstvo. Narazil však na odpor koaličných strán.
Ministerstvo financií preskúma požiadavku ANO, aby sa dlh zdravotníctva (2,8 miliardy) posudzoval ako nenávratná štátna pomoc.
Šéf klubu SMK Gyula Bárdos má dojem, že minister Mikloš sa veľmi neusiluje vychádzať ministrom v ústrety, a diskutovalo sa aj o tom, že "celé rozloženie rozpočtu môže byť iné". Minárik vyslovil názor, že ak je takáto nepokojnosť ministerstiev, tak je otvorený celý rozpočet.
Ak sa aj koalícia na rozpočte napokon dohodne, bude potrebovať hlasy nezávislých poslancov v parlamente. Poslanec Miroslav Abelovský avizuje, že bude žiadať podporu pre región, z ktorého pochádza. "Zvažujeme, či sa spojíme viacerí nezávislí poslanci, alebo budeme návrhy predkladať samostatne," povedal.
Pavol Rusko povedal, že na koaličnej rade sa v debate o rozpočte nehovorilo o nijakej rezerve pre nezávislých. Podľa neho sa skončila prax, že "niekto odrazu dostal 400 miliónov na cestu, ktorá vedie k jeho domu" alebo si za podporu rozpočtu "nárokoval čističku". Nezávislých mienia vraj presvedčiť argumentmi rovnako ako pri zdravotníckej reforme.
Bárdos si vie predstaviť, že keď sa požiadavky nezávislých budú pohybovať v rámci návrhu jednotlivých rozpočtových kapitol, "bude to v rukách rezortného ministra".
Koalícia hovorila aj o otázke rozpočtového provizória. Zatiaľ platí, že ak rozpočet neprejde v parlamente, štát funguje podľa návrhu vlády bez časového limitu.
Minárik povedal, že minister financií navrhuje tento model ponechať s tým, že napríklad po troch mesiacoch pri novom schvaľovaní rozpočtu by sa spojil s vyslovením dôvery vláde. Je to však ústavný problém. "Zákonom nie je možné ukladať vláde takúto povinnosť, pretože postavenie vlády je upravené ústavne a je to kompetencia vlády, aby rozhodla o takomto spojení," podotkol Minárik. (sp)
Česko: skúška súdržnosti koalície
Vládna koalícia sa dohodla na rozpočte po urputných rokovaniach tento týždeň v noci z utorka na stredu. Deficit by nemal prekročiť 83,6 miliardy a bude výrazne nižší než tohtoročných rekordných 115 miliárd.
Podľa dohody musia rezorty ušetriť spolu ďalších 10 miliárd korún. Najviac, skoro päť miliárd, ministerstvo práce a sociálnych vecí. Návrh počíta so zvýšením platov učiteľov a policajtov, čo do poslednej chvíle odmietali koaliční ľudovci. České médiá včera uvažovali, že ustúpili iba dočasne a budú sa snažiť zmeny presadiť v parlamente.
Vláda schválila aj rozpočtový výhľad na ďalšie dva roky. Ak chce splniť predpoklady na prijatie eura, bude v nich musieť ušetriť ďalších 50 miliárd. (pm)
Poľsko: s ohľadom na voľby
Vláda Mareka Belku návrh rozpočtu už prijala. Predpokladá obmedzenie deficitu a úverových potrieb, aby Poľsku nehrozil verejný dlh vo výške 60 percent HDP, čo by odporovalo ústave. Deficit sa má znížiť z tohoročných 5,1 percenta na 3,7 percenta. Vláda to chce dosiahnuť najmä výrazným zvýšením spotrebných daní a odvodov, napríklad sociálneho poistenia pre súkromných podnikateľov. Valorizáciu dôchodkov a penzií, naopak, presunuli na ďalšie roky.
"Je vidieť, že rozpočet bol pripravovaný s ohľadom na budúcoročné voľby," povedala Henryka Bochniarz, predsedníčka konfederácie súkromných zamestnávateľov, a zdôraznila, že oproti tomuto roku sa najviac zvýšia sociálne výdavky. (grab)
Maďarsko: najmä znížiť deficit
Návrh rozpočtu by mala vláda predložiť parlamentu 30. septembra. Podľa ministra financií Tibora Draskovicsa bude hlavnou prioritou zníženie deficitu, lebo ten sa tento rok vyšplhá z plánovaných 4,6 percenta HDP možno až na 5,3 percenta. Kandidát na premiéra Ferencz Gyurcsány bude trvať na znižovaní deficitu o 0,6 percenta ročne, aby sa v roku 2008 zastavil na troch percentách.
Draskovics ohlásil redukciu štátnej správy, rast miezd nižších príjmových vrstiev, vytváranie pracovných miest, podporu investícií, bytovej výstavby a rodín z deťmi.
Príjmy rozpočtu chce Gyurcsány zvýšiť aj azda najdiskutovanejším krokom posledných dní: zvýšením dane zo zisku z bankovej činnosti zo 16 na 24 percent. (pm)
