Po maratónskom prvenstve zrakovo postihnutého Antona Sluku pred ôsmimi rokmi v Atlante sa slovenská atletika dočkala premiérového paralympijského zlata aj v technických disciplínach. Dvadsaťsedemročný Bratislavčan Marek Margoč vedel už po treťom pokuse vo vrhu guľou, že mu zlato pri prvej účasti na hrách neunikne. Výkon 10,13 m guľou ťažkou 4 kg bol v jeho kategórii postihnutia (súťažili vzrastom malí atléti do 145 cm) knokautom pre ostatných súperov. K desaťmetrovej hranici sa nikto ani len nepriblížil.
Marek, vysoký 128 cm, bol spokojný len čiastočne. Nechcel len zlato, ale aj svetový rekord. Ten mu patrí od vlaňajška, keď v Leverkusene vrhol 10,22 m. "Trúfal som si aj v Aténach, ale tunajšie teplo mi nesedelo. Nerád v ňom súťažím," hovoril Marek, ktorý je svetovým rekordérom aj v hode oštepom výkonom 32,54 metra z tohtoročných pretekov v Olomouci. "Oštep mám radšej než guľu. Je to technickejšia disciplína, ale organizátori paralympiády ju neotvorili, lebo sa v našej kategórii postihnutia nenazbieralo dosť pretekárov."
Margoč má hormonálnu poruchu, no nerobilo mu problémy otvorene sa o nej pozhovárať. "Prestal som rásť. Je to tým, že sa chrupavky uzavrú. Asi to máme v rodine geneticky vrodené. Už na škole som bol menší než ostatní, ale aj tak som všetkých zmlátil," usmieval sa správca počítačovej siete.
Atletika zďaleka nie je prvý šport, na ktorý sa dal. "Skúšal som plávať, ale to mi nešlo. Vo futbale ma zasa všetci dokopali. A potom mi otec, keď som skončil ekonomickú vysokú školu, poradil, aby som oproboval atletiku." Pred tromi rokmi sa sám prihlásil u trénera Dušana Dědečka. Po práci chodil na dve hodinky denne trénovať a dnes je z neho paralympijský šampión. (rh)
