Prieskumy verejnej mienky neavizovali iné výsledky, než sa v nedeľu vo východonemeckom Sasku a Brandenbursku skutočne stali realitou. Aj tak sa Nemecko nevie z triumfu radikálov spamätať. Politici si odmietajú priznať pravdu a obyčajní ľudia siahli po tradičnej výhovorke: západní Nemci nadávajú na východných a Ossis na Wessis.
Výsledky vo dvoch malých východonemeckých spolkových krajinách potvrdili, čo všetci v Nemecku vedia. A o neonacistov a postkomunistov tu ide najmenej. Východní Nemci sú iní a západní nespravili veľa preto, aby sa 15 rokov po páde Berlínskeho múra zmenili.
Sľub bývalého kancelára Helmuta Kohla o kvitnúcej krajine znamená ročne 80 miliárd eur, ktoré tečú zo západu na východ. Západní Nemci to považujú za príliš vysokú sumu, východným sa máli. Stále sa cítia občanmi druhej kategórie.
Západní politici by si mali priznať, že zvolili po páde komunizmu zlú stratégiu: posielajú na východ krajiny tony rýb bez toho, aby tamojších ľudí naučili loviť. A tí sa to zatiaľ naučiť nechcú.
Klaus Schröder zo Slobodnej univerzity v Berlíne pomenoval tento fenomén vo svojej povolebnej analýze. Východní Nemci považujú "štát za vidierateľný a za sociálnu pomoc sú mu ochotní prejaviť istú pasívnu lojalitu". Ak sociálnu výpomoc zastaví alebo radikálne zníži, ako to predpovedajú reformy na trhu práce, volia na protest radikálov alebo nejdú voliť vôbec. Nič iné sa v Sasku a Brandenbursku nestalo.
Napokon, podobne reagovali na vládne reformy aj na západe krajiny, dva týždne pred východonemeckými voľbami. V Sársku sa síce Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) do parlamentu nedostala, ale získala štyri percentá a prekonala tak najväčší úspech republikánov s 1,3 percenta v posledných voľbách.
Západní politici sa začínajú spamätávať, hoci neskoro. Exkancelár Kohl sa za svoj sľub o kvitnúcom východe ospravedlnil až tesne pred nedeľňajšími voľbami. Ešte pred ním vyvolal búrku reakcií nemecký prezident Horst Köhler, keď povedal, že východní Nemci nemôžu počítať s tým, že sa im bude čoskoro dariť tak ako západným.
A najnovšie sa komentára nezdržal ani kancelár Gerhard Schröder. Ten kritizoval rovnako západných i východných Nemcov za to, že si zvykli brať od štátu peniaze, koľko sa dá, aj keď to často ani nepotrebujú.
Nemecká ekonomika nie je jediná, ktorá súrne potrebuje zmeny. Výsledky prieskumu agentúry Forsa pre týždenník Stern priniesli čísla, ktoré ani netreba komentovať. Takmer 65 percent východných Nemcov a 57 percent západných Nemcov nedôveruje žiadnej politickej strane. A každý piaty Nemec by chcel naspäť Berlínsky múr. Na západe krajiny je to presne 24 percent, na východe dvanásť.
Politici by si mali priznať, že je to vážnejší problém ako úspech hnedých a červených extrémistov. Ako sa už v minulosti ukázalo niekoľkokrát, šťastie im vydrží málokedy dlhšie ako jedno volebné obdobie.
Pomoc východu má ísť na konkrétne projekty
BERLÍN - Východná časť Nemecka - bývalá NDR - naďalej potrebuje výraznú podporu zo západu krajiny, aby sa stav ekonomiky a životnej úrovne v oboch častiach vyrovnával. Na rozdiel od doterajšieho systému pomoci, keď sa finančné prostriedky rozptyľovali po celom území východného Nemecka, budú sa v budúcnosti koncentrovať na vybrané konkrétne regióny a projekty. Uvádza sa to vo výročnej správe o stave nemeckej jednoty, ktorú včera schválila nemecká vláda. Vládny poverenec pre východné Nemecko, minister Manfred Stolpe oznámil, že v budúcich pätnástich rokoch zamýšľa vláda vyčleniť na podporu východných oblastí ďalších 156 miliárd eur. (čtk)
