v New Yorku.
Dokument podpísali brazílsky prezident Luiz Lula da Silva, indický premiér Manmóhan Singh, predseda japonskej vlády Džuniničiro Koizumi a nemecký minister zahraničia Joschka Fischer. "Bezpečnostná rada musí odrážať realitu medzinárodného spoločenstva v 21. storočí," upozorňujú okrem iného v texte.
Pripomínajú, že počet členov OSN sa od jej založenia v roku 1945 zvýšil takmer štvornásobne: "Bezpečnostná rada musí byť preto rozšírená nielen o stálych, ale aj o nestálych členov." Kreslá by mali získať podľa nich nielen vyspelé, ale aj rozvojové krajiny vrátane afrických.
Včerajšieho rokovania o nových stálych členoch sa však žiaden reprezentant čierneho kontinetu nezúčastnil, pretože Afričania stále diskutujú o tom, ktorá krajina by ich mala reprezentovať. Najväčšie šance majú Juhoafrická republika, Nigéria a Egypt.
O post stáleho člena sa už dlho usiluje Japonsko. Po USA je druhým najväčším prispievateľom do rozpočtu Bezpečnostnej rady. Kritici však namietajú, že ako pacifistická krajina by na seba nemohlo zobrať zodpovednosť za vyhlásenie vojny. Za jeho prijatie sa prihovára Washington, zatiaľ čo Berlín má najsilnejších advokátov v Paríži a Londýne.
Stálymi členmi Bezpečnostnej rady s právom veta sú od vzniku OSN iba víťazi 2.svetovej vojny - USA, Rusko, Británia, Francúzsko a Čína.
S prejavom pred Valným zhromaždením vystúpil aj slovenský prezident Ivan Gašparovič. Prihováral sa za prijatie krajiny na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady na roky 2006 a 2007. Túto funkciu je podľa neho Slovensko pripravené zastávať zodpovedne.
(čtk, han)
