Misou natvrdo uvarených vajíčok vítali včera novinárov pracovníci Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach. Netradičné občerstvenie, ktoré pripravili pri príležitosti 40. výročia ústavu, malo prísne vedecké pozadie: prezentovali na ňom originálne výsledky svojho bádania, porovnateľné s výstupmi súčasného výskumu vo svete.
Chuťou, tvarom ani farbou sa ponúkané vajíčka ničím nelíšia od bežne dostupných. Obsahujú však viac selénu, stopového prvku, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v imunitnom systéme človeka, dokázateľne preventívne pôsobí na srdcovo-cievny systém a ako prevencia vzniku rakoviny.
"Najprirodzenejším spôsobom, ako dať telu dostatok pre zdravý život nevyhnutných výživných látok, sú potraviny. Tieto vajíčka sú cielene vyrábané, zaraďujú sa teda medzi takzvané funkčné potraviny. Nosnice dostávajú špeciálnu výživu, obohatenú o selén, ktorého obsah je v našej strave hlboko deficitný," vysvetľuje riešiteľ úlohy Ľubomír Leng.
Svetová zdravotná organizácia doporučuje denne prijať 65 až 75 mikrogramov selénu. Aktuálny príjem na Slovensku sa pohybuje priemerne od 27 do 38 mikrogramov. "Aj to má podiel na celkovo horšom zdravotnom stave Slovákov. Napríklad vo Venezuele, kde je pôda mimoriadne bohatá na tento prvok, je denný príjem až 700 mikrogramov. Výskyt nádorov prostaty je tam 30-násobne nižší ako napríklad v Nemecku s priemerným denným príjmom 40 mikrogramov za deň," hovorí doktor Leng.
Selénové vajcia sa začínajú objavovať aj na našom trhu.
Nahradia voňavé olejčeky antibiotiká?
Ďalším projektom, na ktorom pracujú košickí vedci, je náhrada kŕmnych antibiotík rastlinnými výťažkami. A tak popri selénových vajciach na včerajšej tlačovej besede nechýbali voňavé olejčeky z pamajoránu, zo škorice, z eukalyptu, klinčeka a ďalších rastlín, ktoré sa používajú v aromaterapii.
"Keď v roku 1929 objavil Fleming antibiotiká, začala sa revolúcia v liečbe a prevencii chorôb ľudí a zvierat. Ich neuvážené používanie však postupne viedlo k nadobúdaniu stále väčšej odolnosti baktérií až k strate účinnosti antibiotík. My sa vraciame k prírodnej medicíne. Pravda, oveľa sofistikovanejšie," hovorí mladá vedecká pracovníčka Dobroslava Bujňáková.
Úloha je o to aktuálnejšia, že Európska únia vydala odporúčanie na zákaz používania kŕmnych antibiotík od roku 2006. Jedným z hlavných cieľov projektu je vytvoriť alternatívne cesty k náhrade antibiotík prostredníctvom využívania rastlinných extraktov.
"Snažíme sa nájsť nielen vhodný extrakt, ktorý zabíja choroboplodné zárodky, ale určiť aj koncentráciu, ktorá by stimulovala zdraviu prospešnú črevnú flóru. Napríklad extrakt pamajoránu je tisíckrát účinnejší ako olejček eukalyptu, na dosiahnutie efektu stačia teda malé dávky," hovorí Bujňáková. (sen)
