Minulý týždeň sa koalícia na rozpočte nedohodla, lebo vládne strany s výnimkou SDKÚ žiadali navyše 10 miliárd korún.
Podpredseda KDH Július Brocka je presvedčený, že v návrhu rozpočtu sú miliardové rezervy, ktoré sa dajú prerozdeliť rozumnejšie a "šetriť by sme mali tam, kde to najmenej bolí".
Šéf klubu SMK Gyula Bárdos považuje návrh rozpočtu z dielne ministra financií za "nie celkom kóšer a nie náhodou sa každý ozval okrem ministrov za SDKÚ". Hlasovanie o rozpočte je podľa Bárdosa aj politická dohoda, a preto si návrh vyžiada korekcie. KDH požadovalo pre svoje rezorty a na podporu rodín navyše 4,5 miliardy, ANO chce dve miliardy pre zdravotníctvo, SMK žiada dotácie pre poľnohospodárov na úrovni tohto roka, na protipovodňovú ochranu 700 miliónov a účelovo viazať peniaze na výstavbu diaľnic. Koalícia pritom súhlasí, že deficit rozpočtu nepresiahne 3,4 percenta HDP.
Minister hospodárstva a šéf ANO Pavol Rusko sa chcel s koaličnými partnermi poradiť aj o privatizácii Slovenských elektrární (SE). Privatizačná komisia odporučila taliansku spoločnosť Enel, na druhom mieste skončil český ČEZ a za ním ruská firma RAO UES International. Rusko povie svoj názor na budúci týždeň.
KDH nechce, aby elektrárne prešli do rúk ďalšej štátnej spoločnosti, Enel sa však už o mesiac má zbaviť väčšinového podielu štátu v podniku.
Témou diskusie malo byť aj nedávne uznesenie parlamentu, ktorý požiadal vládu, aby do konca roka podnikla kroky na zabezpečenie dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Uznesenie podporila ANO a opozícia.
Poslanci koalície ANO vyčítali, že o tejto iniciatíve nikoho vopred neinformovali a že uznesenie je aj tak zbytočné, pretože nie je pre vládu záväzné.
SMK sa včera zaujímala o novelu kompetenčného zákona a zavedenie pojmu "verejná politika". Verejná politika je vlastne rozhodovanie o tom, čo je "problém" a ako sa bude riešiť. Zodpovednosť za ňu by mala vláda a jednotliví ministri.
V praxi by to znamenalo, že zákony by nenavrhovali také inštitúcie ako tajná služba, Generálna prokuratúra, Národný bezpečnostný úrad či Národná banka Slovenska. Spomenuté inštitúcie tento model odmietajú a majú obavy o svoju nezávislosť.
Podľa vicepremiéra Pála Csákyho by išlo o "neopodstatnený a výrazný zásah do demokratickej organizácie štátnej správy".
Reakciou na stratené nahrávky odpočúvaní starostu bratislavskej Rače Pavla Bielika je opätovné predloženie návrhu zákona o ITP. SMK chce zákonom sprísniť podmienky odpočúvania. Koalícia už raz tento návrh odmietla.
Na koaličnej rade sa mal ocitnúť aj problém podania antidiskriminačného zákona na Ústavný súd. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic chce, aby vláda požiadala súd o výklad, či nie je pozitívna diskriminácia menšín v rozpore s ústavou. Csáky s tým však nesúhlasí. (sp )