BRATISLAVA - Národná banka Slovenska kritizuje komerčné banky za ich úrokovú politiku, sama však nejde príkladom. Bankám vyčíta výrazný rozdiel v úročení vkladov a úverov. Sama centrálna banka sa pritom na peňažnom trhu správa vo vzťahu k bankám rovnako. Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth poukazuje na to, že spôsob, akým centrálna banka určuje úrokové sadzby, je neštandardný. "Môže viesť k vyššej ziskovosti NBS, to by však nemalo byť jej cieľom," hovorí.
Európsky primát
Reč je o veľkom rozdiele medzi dvoma úrokovými sadzbami, ktoré centrálna banka vyhlasuje popri tzv. základnej sadzbe. Ide o refinančnú a sterilizačnú sadzbu.
Tieto sadzby predstavujú ročný úrok, ktorý si Národná banka zapýta za to, že komerčným bankám na jeden deň požičia peniaze, alebo im umožní na deň prebytočné peniaze uložiť. Pri refinančných obchodoch je sadzba 6 percent, pri sterilizačných 3 percentá ročne. Rozdiel troch percentuálnych bodov je v rámci Európskej únie výnimočný, okrem Slovenska ho uplatňuje už len centrálna banka v Poľsku. Bežný rozdiel je okolo dvoch percentuálnych bodov.
"Čím väčší je tento rozdiel, tým väčšiu nestabilitu krátkodobých úrokových sadzieb to môže vyvolať," myslí si šéfekonóm ING Bank Tóth. Domnieva sa, že ak by sa tento rozdiel zúžil na úroveň obvyklú v iných európskych štátoch, odrazilo by sa to aj na rozdiele medzi úročením vkladov a úverov v komerčných bankách. "Samozrejme, že nie hneď. Prišlo by to postupne a prejavilo by sa to v prvom rade na krátkodobejších produktoch," dodal.
Ako dopĺňa Marek Gábriš, analytik ČSOB, spomínané sadzby centrálnej banky sú jednodňové. "Ich zmeny sa tak bezprostredne odrazia na najkratších depozitoch. Pri dlhodobejšom úvere by sa to mohlo prejaviť napríklad vtedy, ak by mal pohyblivú úrokovú sadzbu viazanú trebárs na trojmesačnú medzibankovú úrokovú sadzbu," vysvetlil.
Vysoké rozdiely medzi úročením vkladov a úverov si vzal guvernér centrálnej banky Marián Jusko na mušku pred niekoľkými týždňami. Kritizoval najmä fakt, že tento rozdiel, tzv. úroková marža, je výraznejšia pri produktoch pre obyvateľstvo ako pri službách pre firmy. Prezidentka Asociácie bánk SR Regina Ovesny-Straka mu vzápätí odkázala, aby akceptoval skutočnosť, že banky sú podnikateľské subjekty, ktoré chcú dosahovať zisk.
Banky vraj nereagujú
Národnej banke sa nepozdáva ani to, že komerčné banky nedostatočne reagujú na úpravy kľúčových úrokových sadzieb a nepremietajú ich do praxe. Ide napríklad o tohtoročné trojnásobné zníženie sadzieb, vždy o pol percentuálneho bodu. "NBS je toho názoru, že tempo a rozsah znižovania úrokových mier v bankovom sektore plne neodráža tempo a rozsah, akým svoje kľúčové úrokové sadzby v poslednom období znížila centrálna banka, ktorá tak vytvorila priestor na znižovanie úrokov aj pre klientov komerčných bánk," poukazuje hovorca NBS Igor Barát.
"Treba si uvedomiť, že väčšinu tohtoročných znížení sadzieb trh predvídal, a tak už boli čiastočne započítané v úrokoch, za ktoré sa na trhu prevádzali peniaze. Okamžitej reakcie by sa NBS dočkala, keby trh prekvapila," poznamenal díler Slovenskej sporiteľne Pavol Jánošík. Pri nečakanej úprave je podľa neho jej plné premietnutie na medzibankový trh otázkou pár dní.
Zo štatistík centrálnej banky o poskytnutých úveroch a prijatých vkladoch k júlu tohto roka vyplýva, že komerčný sektor v priemere kopíruje úrokovú politiku NBS. Priemerný vklad sa úročil sadzbou 2,24 percenta a priemerný úver sadzbou 6,81 percenta ročne. Stred medzi týmito dvoma hodnotami leží blízko základnej sadzby NBS.
